Čína prehlasuje: Islam je nevyliečiteľný nádor

Provincia Si-ťiang leží na trase bývalej hodvábnej cesty a islam sa ňou rozšíril do predmetnej oblasti až v 12. storočí. Vtedy bol na území dnešnej Číny pevne etablovaný budhizmus. Po formálnom vyhlásení Ujgurskej autonómnej oblasti v roku 1955 začalo nútené riedenie pôvodne homogénneho obyvateľstva. Predstavitelia štátu už vtedy pochopili, čo znamená sunnitský islam, vyznávaný geneticky odbojným etnikom. No islam prežil a Ujguri v novom miléniu nasadli na vlnu terorizmu, u nich s nejasne definovaným cieľom štátnej (nereálnej) samostatnosti. Nepokoje, bombové útoky, vraždy na verejnosti nožmi vyprovokovali centrálnu vládu k sérii odvetných nariadení a akcií. Rozsudky smrti naštartovali špirálu násilia, ktorú Číňania považujú za vnútornú vec štátu a nedovoľujú zahraničiu doň zasahovať.

Lenže západné mocnosti, usilujúce o nestabilitu kdekoľvek vo svete, sa chopili príležitosti a začali prilievať olej do ohňa. Súdržná diaspora Ujgurov, rozťahaná po celom svete, zrazu disponovala podporou zahraničných tajných služieb a nepokoje v Si-ťiangu prepukli s novou intenzitou. Reakcia Pekingu nenechala na seba dlho čakať. Vláda zriadila sústavu prevýchovných táborov, kde pod dohľadom izolovala množstvo radikálnych Ujgurov a tvrdo si vynucuje ich prevýchovu.

Prepustení väzni tvrdia, že denne musia odmietať islam, jesť bravčové mäso a piť alkohol. Neoverené tvrdenia podporujú rovnako neoverenými fámami, že až milión moslimov je v súčasnosti internovaných v rôznych druhoch zariadení. Čína pritvrdila po hromadnom úteku bojovníkov do radov ISIS. Rovnako ako Rusi pochopili, že nečinnosť voči hrozbe narobí v budúcnosti krajine ohromné problémy. Keď ich (našťastie) Rusi predbehli v zásahu v Sýrii, vrátili sa k riešeniu problémov doma.

Štátne rádio uviedlo, že členovia verejnosti nakazení ideologickým onemocnením islamu musia vyzdravieť. Pretože náboženský extrémizmus s teroristickou ideológiou je choroba a jeho nositelia sú pacienti. Keďže pragmatickí Číňania chápu, že moslima umravní jedine druhý moslim, alebo brutálna sila, chopili sa riešenia neľahkej úlohy po svojom. OSN, prekypujúce starostlivosťou o „utláčanú“ a terorizujúcu menšinu, poslali oficiálne niekam a popreli existenciu prevýchovných táborov. Absencia mimovládok síce uľahčuje centrálnej vláde nerušene pokračovať v prevýchove neposlušných Ujgurov, no odhadovaný počet príslušníkov národa (8 – 12 miliónov) je príliš veľký na totálnu kontrolu. Čínu čaká ešte neľahký boj. O vážnosti situácie svedčí snaha o oficiálne pôsobenie špeciálnych oddielov a letectva ČLA pri likvidácii poslednej bašty teroristov v Idlibe. Jednoducho nechcú dovoliť, aby niekto z Ujgurov, bojujúcich na strane ISIS, prežil a vrátil sa na územie Číny.