Čína v pondelok odhalila druhý prípad špionáže proti Číne vedený Spojenými štátmi v priebehu pol mesiaca, pričom uviedla, že národný bezpečnostný orgán krajiny rozlúskol prípad špionáže americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) týkajúci sa čínskeho vládneho zamestnanca, ktorý bol podnietený japonskou pobočkou americkej spravodajskej služby.

Takéto vysokoprofilové odhalenie špionážnych aktivít USA ukazuje, že Čína čelí vážnej situácii „boja na skrytom fronte“, keďže agresívne špionážne aktivity USA proti Číne úzko súvisia so súčasnou stratégiou Washingtonu na komplexné potlačenie a zadržiavanie Pekingu, uviedli niektorí experti. Neustále odhaľovanie typických prípadov však podčiarkuje schopnosti Číny brániť sa zahraničnému prenikaniu a podnecovaniu a pevne chrániť národnú bezpečnosť.

Časté odhalenia slúžia aj ako varovný výstrel pre čínskych občanov, ktorý naznačuje, že aktivity zahraničných síl zamerané na krádež spravodajských informácií z Číny, infiltráciu, využitie ako odrazového mostíka a spôsobenie rozvratu sú na vzostupe, varovali odborníci.

Dva prípady, ktoré odhalil čínsky národný bezpečnostný orgán, majú niektoré spoločné črty, keďže podozriví boli podnietení CIA v tretích krajinách, keď študovali v zahraničí, čo je varovaním pre verejnosť, že ľudia musia zostať ostražití voči špionážnym aktivitám nielen v Číne, ale aj v zahraničí, najmä medzi tými, ktorí dlhodobo študujú a pracujú v zahraničí, poznamenali odborníci.

Varovný výstrel

Čínske ministerstvo štátnej bezpečnosti (MSS) v pondelok odhalilo prípad špionážnej činnosti, ktorú CIA viedla proti čínskemu vládnemu úradníkovi, pričom uviedlo, že prípad sa stále vyšetruje.

Podozrivý, ktorý je predmetom vyšetrovania, s priezviskom Hao, narodený v januári 1984, je úradníkom ústredného vládneho ministerstva. Hao nadviazal spojenie s úradníkom Tedom z amerického veľvyslanectva v Japonsku počas vybavovania svojej žiadosti o americké víza počas štúdia v Japonsku.

Ted si postupne vytvoril blízky vzťah s Haom tým, že ho pozýval na večeru a obdarovával ho darčekmi. Okrem toho Ted požiadal Haa aj o pomoc pri písaní dokumentov, pričom za to poskytol „honorár“, Hao s touto žiadosťou súhlasil.

Pred koncom svojho pôsobenia na veľvyslanectve USA v Japonsku Ted predstavil Haovi svojho kolegu Li Juna a obe strany pokračovali v spolupráci.

Pred ukončením Haových štúdií v Japonsku Li Jun objasnil svoju identitu ako člen CIA v Tokiu a zapojil sa do procesu náboru Haa ako špióna a požiadal Haa, aby po návrate do Číny pracoval v kritickom útvare čínskeho ministerstva. Hao súhlasil a podpísal špionážnu dohodu s americkou stranou a prijal hodnotenie a výcvik z USA.

Po návrate do Číny začal Hao pracovať na ministerstve podľa požiadaviek CIA a naďalej sa tajne stretával s pracovníkmi CIA, pričom podľa MSS poskytoval USA veľké množstvo citlivých vládnych informácií a zároveň poberal od CIA platbu.

Približne pred 10 dňami MSS odhalil aj prípad odhalenia špionážnych aktivít CIA po tom, ako úrad po zistení dôkazov o tom, že Zeng vykonával špionážne aktivity, zaviedol donucovacie opatrenia voči podozrivému s menom Zeng, ktorý bol zamestnancom čínskej vojenskej priemyselnej skupiny a dôležitým dôverným pracovníkom.

Zeng, ktorý sa narodil v júli 1971, bol svojou spoločnosťou vyslaný na štúdium do Talianska. Počas tohto obdobia sa so Zengom iniciatívne zoznámil pracovník amerického veľvyslanectva v Taliansku, ktorý sa volal Seth. Odvtedy Seth postupne nadviazal so Zengom blízky vzťah.

Ako sa výmena názorov medzi nimi postupne prehlbovala, Seth Zengovi prezradil, že je členom rímskej stanice CIA. Potom Seth požiadal Zenga, aby mu poskytol citlivé informácie o čínskej armáde, pričom mu sľúbil obrovskú odmenu a pomoc Zengovej rodine pri migrácii do USA.

Zeng súhlasil a podpísal špionážnu dohodu s americkou stranou a prijal hodnotenie a školenie z USA.

Tieto dva prípady ukazujú, že americká spravodajská služba úzko spolupracuje s príslušnými orgánmi v západnom bloku a v rámci takejto úzkej spolupráce sa CIA môže ľahko dozvedieť viac informácií o niektorých čínskych občanoch, ktorí tam študujú alebo pracujú, uviedol v pondelok pre Global Times Li Wej, expert na národnú bezpečnosť z Čínskeho inštitútu súčasných medzinárodných vzťahov.

„Tieto informácie by boli pre americký spravodajský orgán užitočné aj pri prenikaní a podnecovaní, najmä pri zameraní sa na niektorých čínskych občanov, ktorých spoločnosti alebo ministerstvá posielajú študovať do zahraničia,“ povedal Li.

„Musíme byť ostražití v našom úsilí v boji proti špionáži. Nie je to len zodpovednosť ľudí v krajine, ale aj tých v zahraničí, najmä študentov a hosťujúcich vedcov. Tí, ktorí dlhodobo študujú alebo pracujú v zahraničí, musia byť obzvlášť opatrní,“ poznamenal.

Zintenzívnené úsilie USA

Riaditeľ CIA William Burns nedávno uviedol, že jeho agentúra „dosiahla pokrok“ pri obnove svojich špionážnych sietí v Číne po tom, čo pred desiatimi rokmi utrpela značné neúspechy. Medzitým USA – skutočná ríša hackerov – neustále podnikajú kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru Číny, napríklad najnovší útok bol zameraný na stredisko monitorovania zemetrasenia vo Wuhane.

Ani taká veľká spravodajská mocnosť, akou sú USA, by sa zvyčajne nechválila svojimi špionážnymi kapacitami v inej krajine, avšak súčasná Bidenova administratíva je v tomto smere jedinečná, uviedol v pondelok pre Global Times Lü Xiang, výskumný pracovník Čínskej akadémie spoločenských vied.

„Nielen v prípade špionáže týkajúcej sa Číny, ale videli sme aj ich prístup k Rusku, najmä pokiaľ ide o otázku Ukrajiny, dokonca zámerne zverejnili niektoré spravodajské informácie, ktoré získali pochybnými prostriedkami,“ povedal s tým, že zverejnením týchto (ne)správnych informácií chcú demonštrovať svoju komplexnú silu voči Rusku.

„Domnievam sa, že Bidenova administratíva sa v tejto chvíli chváli svojimi spravodajskými kapacitami v Číne, čím v podstate prezentuje spravodajské služby ako súčasť svojej národnej sily, aby sa pochválila svojou výhodou nad Čínou,“ uviedol expert.

Na základe súčasnej vážnej a zložitej situácie v oblasti boja proti špionáži bol prijatý rad opatrení na vybudovanie silnej ľudovej obrannej línie národnej bezpečnosti proti špionáži, uviedlo MSS v predchádzajúcom príspevku a zdôraznilo, že práca v oblasti boja proti špionáži si vyžaduje mobilizáciu všetkých zložiek spoločnosti.

Podľa revidovaného čínskeho zákona o boji proti špionáži, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla, majú všetky štátne orgány a ozbrojené sily, všetky politické strany a všetky skupiny, podniky a iné spoločenské organizácie povinnosť predchádzať špionážnym aktivitám a zastaviť ich a zachovať národnú bezpečnosť.

Podľa niektorých odborníkov USA v posledných rokoch zintenzívnili svoje úsilie o špionáž v Číne verbovaním čínskych agentov prostredníctvom tretích krajín, čo svedčí o tom, že ich taktika náboru v Číne nebola veľmi úspešná. So zintenzívnením úsilia Číny v oblasti boja proti špionáži sa zvýšila celková informovanosť verejnosti, čo sťažuje uskutočňovanie špionážnych aktivít zo zahraničia.

„Odhalením taktiky USA získavame aj prehľad o tom, ako funguje americký spravodajský systém, a ten nemusí byť nevyhnutne taký neporaziteľný, ako by si Američania mohli myslieť,“ povedal Lü.

Prečítajte si tiež:

• Ministerstvo zahraničných vecí Spojeného kráľovstva vydalo zaujímavé odporúčanie. Týka sa aj Číny a Ruska