Chýba u nás skríningový program na včasné odhalenie fibrilácie predsiení, upozorňujú odborníci

Bratislava 19. novembra 2019 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Na Slovensku chýba skríningový program na včasné odhalenie fibrilácie predsiení. Toto ochorenie sa podľa Svetovej asociácie fibrilácie predsiení stáva novou epidémiou 21. storočia. Len v Európe presiahnu náklady na liečbu 3 mld. eur. Pacientska organizácia Sekunda pre život, Slovenská kardiologická spoločnosť a Slovenská asociácia srdcových arytmií pri príležitosti Svetového týždňa nepravidelného srdcového rytmu o tom v utorok informovali médiá

“Uvedomujeme si závažnosť tejto problematiky, a to najmä v kontexte priameho súvisu tohto ochorenia so vznikom cievnej mozgovej príhody. Až u štvrtiny pacientov s mozgovou porážkou sa počas hospitalizácie zistí, že trpia fibriláciou predsiení, teda nepravidelným srdcovým rytmom. Ak by u nich bolo toto ochorenie včas zachytené, nemuseli by v konečnom dôsledku dostať mozgovú porážku. Z hľadiska nákladov na liečbu vyjde štát pacient s cievnou mozgovou porážkou omnoho drahšie, ako pacient, u ktorého bola zachytená fibrilácia predsiení včas a lieči sa dostupnou farmakologickou liečbou alebo podstúpil tzv. ablačný výkon,” informoval Richard Fides z pacientskej organizácie Sekunda pre život.

Ako odborníci upozornili, je dôležité, aby sme sa sústredili na včasné zachytenie tohto ochorenia, a to už na úrovni lekárov prvého kontaktu. “Sme presvedčení, že táto diagnóza si zaslúži byť vo väčšej pozornosti Ministerstva zdravotníctva SR, poisťovní či všeobecných lekárov. Takýto skríningový program by nepredstavoval ani vysokú záťaž na výdavky z verejného zdravotníctva,” dodal Richard Fides. Viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného a praktického lekárstva Michaela Macháčová poukázala na to, že bude dôležité presvedčiť ministerstvo zdravotníctva a najmä zdravotné poisťovne, aby túto iniciatívu pacientov a lekárov podporili. “V septembri sa uskutočnil prvý okrúhly stôl za účasti zástupcov poisťovní a odborných spoločností s cieľom diskutovať o tejto možnosti,” dodala.

Počet pacientov s týmto ochorením sa podľa odborníkov do roku 2030 zvýši až na 70 percent a do roku 2050 v Európe v porovnaní s inými krajinami sveta najviac narastie výskyt fibrilácie predsiení. Okrem toho sa do roku 2030 očakáva nárast počtu mozgových príhod z 280 na 340-tisíc novo-diagnostikovaných ischemických náhlych cievnych mozgových príhod. “Fibrilácia predsiení je najčastejšia srdcová arytmia a môže to byť invalidizujúce ochorenie so život ohrozujúcimi komplikáciami pre pacientov. Nedostatočné povedomie o záťaži spojenej s fibriláciou znamená, že je ťažké priradiť náležitú prioritu v plánoch zdravotníctva aj napriek rastúcim dopadom na zdravotné systémy,” konštatovala primárka oddelenia srdcových arytmií Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Gabriela Kaliská.

“Aj na Slovensku rastie počet ľudí, ktorým bola diagnostikovaná fibrilácia predsiení, a to nielen vo vekovej kategórii nad 60 rokov, ale aj mladšej vekovej skupine od 22 do 44 rokov,” informoval prezident Slovenskej asociácie srdcových arytmií a primár oddelenia arytmií a kardiostimulácie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave Robert Hatala. Okrem skríningového programu je podľa neho potrebné zefektívniť aj prístup k liečbe u pacientov, ktorým bola diagnostikovaná fibrilácia predsiení. “V porovnaní s Čechmi vykonávame napríklad omnoho menej tzv. ablačných výkonov a máme pomerne dlhé čakacie lehoty na tento zákrok,” uzavrel.