České ministerstvo vnútra v správe o extrémizme varuje: Panslovanstvo by sa mohlo stať protipólom transatlantizmu

Praha 14. septembra 2018 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

Panslovanské idey patrili v histórii k myšlienkam, ktoré šírili najušľachtilejšie duše slovanských národov – u nás napríklad Ľudovít Štúr v diele Slovanstvo a svet budúcnosti, ale aj Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár, Ján Hollý, či mnohí ďalší národovci a buditelia. Časy sa však menia – dnes sa myšlienka panslovanskej vzájomnosti dočkala zaradenia do štvrťročnej správy českého ministerstva vnútra ako jedno z nebezpečenstiev extrémizmu.

Ministerstvo vnútra Českej republiky vo svojej štvrťročnej správe o extrémizme za druhý štvrťrok 2018 popri hrozbách pravicového i ľavicového extrémizmu a domobraneckých skupín varuje aj pred takzvanými „kvázi-mediálnymi projektmi“, ktoré vidia v myšlienke panslovanstva protipól transatlantickej civilizácie. Tieto dokonca označuje ako najprogresívnejší a najaktívnejší prvok na českej scéne.

Správa píše, že podľa týchto názorov protipólom skazenej EÚ sa stala Ruská federácia, spomína pochvalné články o skupine Noční vlci a píše, že „sám jej líder Alexander Zaldostanov pogratuloval k piatemu výročiu jednému z najvýznamnejších slovenských kvázi-mediálnych projektov s názvom Zem a Vek, ktorý má svojich priaznivcov aj v ČR“. A ďalej uvádza: „V niektorých výstupoch kvázi-mediálnych produktov sa začala objavovať myšlienka panslovanstva ako novej entity, ktorá by bola protipólom transatlantickej civilizácie.“

A veru naozaj, nepriatelia slovanstva sa majú čoho báť: myšlienka panslovanstva ako jednoty slovanských národov, je stále tu. Od čias spred dvesto rokov, keď sa v Európe začali šíriť myšlienky nacionalizmu a pangermanizmu, striedavo silnela a slabla, podľa okolností historického vývoja, ale dnes opäť naberá na sile – ako reakcia na ohrozenia slovanského sveta. „Náš cieľ je zachovať nás. Najprv musíme slúžiť sebe a potom ostatným,“ povedal Ľudovít Štúr vo svojom revolučnom prejave na pamätnom prvom Slovanskom zjazde v Prahe na Žofíne v júni pohnutého roku 1848. Jeho slová sú mementom aj pre dnešné časy.

Vízie o spolužití slovanských národov sa priebežne menili. Počas prvej svetovej vojny vydal Karel Kramář dokument známy ako Slovanská ústava, kde popísal víziu, ako by mohla fungovať prípadná budúca federácia slovanských štátov. Podľa neho by mala byť pod patronátom najmocnejšieho slovanského štátu, teda Ruska, a ruština by v nej bola hlavným a komunikačnym jazykom. Bolševická revolúcia v Rusku a odklon Ruska od jeho tradičných hodnôt však viedol k úpadku slovanskej myšlienky u západných Slovanov.

Prišli časy druhej svetovej vojny, keď boli Slovania nacistami považovaní za tretiu rasu (po Židoch a Cigánoch) určenú na likvidáciu alebo zotročenie. V časoch socializmu potom bola panslovanská myšlienka zvyčajne prekrytá socialistickým internacionalizmom. Toto pokračuje aj v súčasnom, tzv. demokratickom režime, keď je v krajinách západných Slovanov pod zámienkou neoficiálneho „demokratického internacionalizmu“ opäť neprístojné hovoriť o zbližovaní národov na inom základe, než na báze svätej ríše národa nemeckého (vlastne už nie nemeckého, ale konzumne-migračného) v novom, bruselsko/washingtonskom balení.

Tlak vytvára protitlak a panslovanská idea opäť naberá na sile. Rastie a ešte len bude rásť, úmerne tomu, ako rastú demografické, politické, ekonomické či neokoloniálne hrozby a útlaky voči slovanským národom a štátom. Slovanské národy nezabudli na germanizáciu, svetové vojny, tureckú okupáciu, bratovražedné vojny rozpútané nepriateľmi Slovanstva a ďalšie historické skúsenosti.

A ani u nás nie je hon na panslávov ničím novým. Už pred 138 rokmi, v roku 1880 uhorský Generálny konvent evanjelickej cirkvi zaviazal nižšie cirkevnoorganizačné jednotky brániť rozširovaniu „panslavizmu“ ako hrozby voči maďarskému národu. V roku 1882 sa stal panslavizmus kanonickým priestupkom s možnosťou sankcie od vysokých pokút až po zbavenie cirkevného úradu: „Jestli kto slovom, písmom, tlačivom, skutkom objavil, že je nepriateľom národa maďarského a snáh maďarských, v ev. a. v. cirkvi má byť považovaný ako volebná prekážka pri obsadení úradov cirkevných a pre prehmaty panslavistické pokáraní teológovia nesmú byť vysvätení na úrad kňazský“. Definícia pansláva bola tak široká, že umožnila zneužívanie voči kňazom, učiteľom i študentom, prejavujúcim slovenskú identitu – fungovala podobne, ako dnes označenie za extrémistu, fašistu či rasistu.

V máji 2017 sa konal v Moskve dvanásty všeslovanský zjazd, ktorý bol zároveň pripomenutím 150. výročia pamätného moskovského slovanského zjazdu, na ktorom boli prítomní predstavitelia všetkých slovanských národov, ruská vláda a cárska rodina na čele s Alexandrom II. (Najpočetnejšou delegáciou na zjazde v roku 2017 bola práve tá naša, slovenská.) Člen organizačného výboru Sergej Komkov hovoril o potrebe etablovať medzinárodnú organizáciu slovanských národov, ktorá bude pomáhať pri vytvorení jednotnej politiky v humanitárnej oblasti, ako aj v oblasti ekonomiky, a tiež umožní zachovať mier a jednotu v slovanskom priestore. Práve Slovania by mohli a mali byť majákom v mori multikultúrneho a politického chaosu, ktorý vládne v súčasnom svete.

Ivan Lehotský