Bývanie na Slovensku patrí k najdrahším a najmenej dostupným v EÚ

Poslanec zdôraznil, že za dva roky tejto vlády neboli postavené žiadne štátom podporované nájomné byty.

„V Bratislave je najväčším projektom 102 bytov, z ktorých je obsadená približne štvrtina,” konštatuje poslanec s tým, že problémom je nielen vysoká cena bytov, ale aj nedostupnosť úverov pre mladých ľudí. „Podľa dát za rok 2025 je na kúpu dvojizbového bytu v Košiciach potrebných viac ako 14 ročných hrubých miezd a v Bratislave viac ako 12. Pre porovnanie, v Londýne je požadovaných približne 10 ročných platov, v Ríme osem ročných platov,” uviedol Hargaš.

Poslanec skritizoval aj proces stavebného konania, kde podľa neho panuje chaos a nedostatok kvalifikovaných úradníkov. Upozornil tiež, že vláda v rámci konsolidácie zrušila príspevok ministerstva dopravy do Štátneho fondu rozvoja bývania, čím prakticky zastavila výstavbu mestských bytov, keďže z fondu bolo odobratých 37 miliónov eur a vrátených iba 25 miliónov eur.

Líderka zmeny v oblasti práce, sociálnych vecí a rodiny Simona Petrík upozornila, že trhové bývanie sa stáva nedostupným už aj pre strednú triedu. “Chudoba ohrozuje takmer milión Slovákov a sociálne bývanie tvorí približne jedno percento bytového fondu,“ uviedla. Podľa nej sú najviac zasiahnuté osamelí seniori, rodiny so zdravotne znevýhodnenými členmi či ľudia, ktorí prišli o prácu. Výsledkom je podľa nej nárast bezdomovectva a sociálneho vylúčenia.

Podľa poslanca Dávida Deja majú mladí ľudia dnes dve možnosti. “Buď zaplatia drahý nájom alebo nedostupnú hypotéku. V Bratislave zaplatia za bývanie približne 900 eur a na hypotéku potrebujú približne 40-tisíc eur z vlastných zdrojov, čo je pre väčšinu 25-ročných nedosiahnuteľné,“ dodal s tým, že mladí odchádzajú z rodičovského domu v priemere ako 31-roční, a mnohí radšej rovno do zahraničia.

PS zároveň predstavilo systémové riešenia, ktoré zahŕňajú zlepšenie stavebného zákona a skutočnú digitalizáciu konaní, zjednodušenie zastaraných stavebných noriem, posilnenie a odbúranie byrokracie v Štátnom fonde rozvoja bývania, reformu agentúry nájomného bývania, riešenie prázdnych investičných bytov či zavedenie adresného príspevku na bývanie a dôslednú prípravu na čerpanie európskych zdrojov.