Boj o paragraf 363 Trestného poriadku sa rozhorel naplno. Sudcovia sa ohradzujú voči mediálnej dezinterpretácii jeho následkov

Bratislava 6. septembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Po tom, ako generálna prokuratúra rozhodla o zrušení obvinení Vladimíra Pčolinského, Zoroslava Kollára a Jaroslava Haščáka, sa naplno rozpútal boj o paragraf 363 Trestného poriadku, ktorý to prokuratúre umožnil

Kým niektorí politici – medzi nimi aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková – sa vyslovili za zmenu ustanovenia, Slovenská advokátska komora sa jasne postavila na jeho obranu s tým, že je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia.

Otvorený list sudcov

Taktiež sudcovia začali podpisovať otvorený list, ktorý iniciovala bratislavská sudkyňa AyšePružinecEren. V liste okrem iného uvádzajú: „K potrebnej dôvere občanov v ústavné inštitúcie a ich predstaviteľov neprispieva ani mediálna dezinterpretácia následkov aplikácie § 363 Trestného poriadku, ktorý zákonný inštitút predstavujúci pre každého občana tohto štátu poistku pred svojvôľou zo strany zložiek verejnej moci, a keďže nezakladá prekážku rozhodnutej veci, nevylučuje ani opätovné začatie trestného stíhania, resp. vznesenie obvinenia, avšak už zákonným spôsobom.“

Reklama

Otvorený list je zameraný celkovo proti „devastácii právneho štátu, ku ktorej dochádza aj verejne prezentovanou absolútnou neúctou politickej moci a značnej časti médií voči osobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky“.

Za opodstatnený považuje paragraf 363 aj bývalý prokurátor a v súčasnosti sudca Peter Šamko, ktorý poskytol rozhovor denníku Pravda. Vie si však predstaviť jeho úpravu alebo špecifikáciu.

Rozhodne pracovná skupina

Zástupcovia vládnej koalície na mimoriadnej koaličnej rade rozhodli, že o budúcnosti paragrafu 363 rozhodne pracovná skupina, v ktorej by mali zasadať odborníci, členovia koaličných strán aj zástupcovia prokuratúry.

Hnutie Sme rodina do tejto komisie nominovalo aj advokáta Vladimíra Pčolinského Ondreja Urbana. Ten vystúpil s hnutím na jeho nedávnej tlačovej konferencii, kde predseda hnutia Boris Kollár obhajoval postup generálnej prokuratúry vo veci Pčolinského.

Paragraf 363 bol dávnejšie využitý aj v prípade obvinenia publicistu Michala Havrana za jeho článok hanobiaci kňaza Mariána Kuffu. Rovnako ho využil bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár aj v prípade aktivistov Greenpeace, ktorí obsadili ťažobnú vežu.

Generálny prokurátor v roku 2015 tiež zrušil obvinenie člena vedenia strany NOVA Marcela Klimeka a Milana Krajniaka, oboch ľudí blízkych súčasnému špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi. Boli obvinení z porušovania povinností pri správe verejného majetku.

Žilinka neplní „objednávku“

Je na prvý pohľad zjavné, že snaha koaličných politikov o zmenu ustanovenia Trestného poriadku je účelová a zameraná voči osobe generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Ten sa stal niektorým predstaviteľom koalície doslova „tŕňom v oku“, keďže zrejme od generálneho prokurátora očakávali, že bude len bez mihnutia oka plniť ich objednávku v prípadoch týkajúcich sa osôb spätých s bývalými vládami Smeru. Vôbec nečakali, že Žilinka sa bude pohybovať prísne v intenciách zákonnosti.

Zatiaľ to vyzerá, že aj odborná verejnosť, respektíve aspoň tá jej časť, ktorá sa verejne ozvala, je proti zmene paragrafu 363 a snahy o jeho zmenu veľmi správne pochopila ako účelové.

Generálny prokurátor sa teda stal akoby „chybou v systéme“, ktorá prekáža politikom koalície a taktiež špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi v ich snahe demonštrovať svoju moc pri obvinených osobách v medializovaných prípadoch. Radi by si udržali imidž „protikorupčných bojovníkov“, ale podstatná časť verejnosti im už dávno prestala dôverovať. Pokiaľ by sa im aj paragraf 363 podarilo zmeniť, dôveryhodnosť si tým zrejme späť nezískajú.

Ladislav Kováčik