Blanár: Zrušenie práva veta by bolo začiatkom konca Európskej únie

Nesúhlasí s názormi, podľa ktorých by nahradenie práva veta v jeho dnešnej podobe hlasovaním kvalifikovanou väčšinou zvýšilo akcieschopnosť únie. “Všetky národy, ktoré sa spojili v Európskej únii, sa vždy dokázali dohodnúť, aj keď to bolo veľmi ťažké. Ale dohoda bola potom trvalo udržateľná a viedla k mieru,” skonštatoval.

Blanár si nemyslí, že rokovanie o európskom balíku pomoci Ukrajine vo výške 50 miliárd eur trvalo z dôvodu hrozby veta zo strany Maďarska príliš dlho. Pripomenul, že aj americká pomoc Ukrajine narazila na komplikácie pri schvaľovaní.

Ficova vláda podľa neho bude trvať na udržaní práva veta členských štátov Európskej únie, a to nie iba pri dôležitých otázkach zahraničnej politiky, ale aj pri daniach, otázkach rozširovania EÚ a ďalších. Názory exministra zahraničných vecí a prezidentského kandidáta Ivana Korčoka, ktorý si debatu o zrušení práva veta v EÚ predstaviť vie, Blanár odmieta.

Hoci sa Slovensko nepostavilo proti iniciatívam na otvorenie prístupových rokovaní Európskej únie s Ukrajinou, Blanár upozornil, že by sa nemalo zabúdať na prístupový proces krajín západného Balkánu. “Nemyslíme si, že by mal byť použitý dvojaký meter voči Ukrajine a štátom západného Balkánu. Je dôležité, aby sme nádej, ktorú sme pre občanov západného Balkánu vyslovili pred dvadsiatimi rokmi, naplnili,” dodal.

Zahraničnopolitický rozmer má aj téma novely Trestného zákona, jej schvaľovanie v skrátenom legislatívnom konaní kritizoval uznesením Európsky parlament a podľa Progresívneho Slovenska Európska komisia zaslala Slovensku dva listy, v ktorých varuje, že krajina môže pre novelu prísť o európske peniaze. “Mrzí nás, že Progresívne Slovensko a ďalší opoziční poslanci v Európskom parlamente robia zlú krv a poškodzujú dobré meno Slovenska z čisto politických dôvodov,” reagoval Blanár. Reálne riziko prepadnutia európskych financií nevidí.