Medzinárodný záujem o tohto slovenského blahoslaveného potvrdzuje aj spustenie nových projektov v štyroch svetových jazykoch. Dokumentárny film „Na ceste k dokonalosti“ režiséra Branislava Valka bol v roku 2026 doplnený o dabing v angličtine, španielčine, taliančine a francúzštine, aby oslovil širšie publikum. Okrem audiovizuálnej tvorby upriamila EWTN pozornosť aj na novú publikáciu „3 DNI S NEZLOMNÝM“ od Silvie Lehutovej, ktorá dokumentuje slávnosť blahorečenia v Šaštíne, a na odborný lexikón „Naši svätí“ od biskupa Viliama Judáka. Súčasťou šírenia Jankovho kultu je aj nový relikviár s jeho ostatkami a portrét od Terézie Sedlákovej, inšpirovaný čistotou sv. Carla Acutisa.

Ján Havlík (1928 – 1965) prežil jedenásť rokov v komunistických lágroch a väzniciach, kde bol vystavený neľudskému zaobchádzaniu, no podľa svedkov sa nikdy nesťažoval ani neobviňoval svojich trýzniteľov. Po prepustení v roku 1962, hoci s podlomeným zdravím, tajne pokračoval v apoštoláte návštevami chorých a prípravou detí na prvé sväté prijímanie. Zomrel v povesti svätosti vo veku 37 rokov na následky väznenia. Jeho životný príbeh bol definitívne potvrdený Cirkvou počas beatifikácie v roku 2021, ktorej predsedal kardinál Marcello Semeraro, označujúc ho za vzor vernosti Kristovi, ktorý je pre dnešný svet symbolom sily ducha prekonávajúcej akýkoľvek totalitný režim.

Tocto mimoriadne mediálne pokrytie v sieti EWTN, ktorá vysiela do viac ako 400 miliónov domácností, svedčí o univerzálnosti Havlíkovho posolstva a stáva sa inšpiráciou pre trpiacu Cirkev na celom svete. Pre Slovensko je to výnimočná príležitosť ukázať svetu duchovné bohatstvo a silu viery, ktorú si naši predkovia uchovali počas totality. Ján Havlík už nie je vnímaný len ako lokálny svätec, ale stáva sa globálnym vzorom pre každého, kto hľadá vnútornú silu v čase osobných či spoločenských skúšok. Jeho odkaz, teraz dostupný vo svetových jazykoch, tak buduje most medzi hrdinskou minulosťou „umlčanej Cirkvi“ a potrebami modernej generácie hľadajúcej skutočné hodnoty.

Zdroje: EWTN / Jan Havlík (janhavlik.sk), redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk