Hlavné správy: prezidenti Zuzana Čaputová a Petr Pavel navštívili svojho kolegu Volodymyra Zelenského v Kyjeve. Ako vnímať túto významnú udalosť?

Blaha: Prezidentka Čaputová opäť ukazuje, že Ukrajinci ju zaujímajú oveľa viac ako Slováci. My s Richardom Takáčom, na rozdiel od nej, chodíme po Slovensku, boli sme na Zemplíne, v Michalovciach, v Trebišove a pýtame sa na problémy Slovákov. Situácia na Slovensku je katastrofálna a v takejto chvíli vlastne napľuť na ľudí na Slovensku a vybrať sa do Kyjeva, to je ďalší dôkaz, že pani prezidentka je úplne odtrhnutá od reality, a že možno by bolo najlepšie, keby v tom Kyjeve aj ostala. Na Slovensku by nechýbala, veď zjavne jej viac záleží na Ukrajincoch, než na Slovákoch.

Hlavné správy: Na tejto ceste sa s Petrom Pavlom dohodli už v deň jeho zvolenia za českého prezidenta. Aký signál Čaputová vysiela takouto politikou? Nie je to trochu divné, možno až trápne, takto chodiť na zahraničné návštevy ruka v ruke „ako psíček s mačičkou“?

Blaha: Je to samozrejme smiešne. Vo vzťahu k Ukrajine a Rusku sú tak Čaputová, ako aj Pavel dvaja euroatlantickí extrémisti, ktorí budú vždy skákať tak, ako píska Amerika. To znamená, že sa nedalo nič iné čakať, oni takéto marketingové aktivity v prospech USA a ich vojen budú robiť vždy. Otázka je, čo z toho má Slovensko.

Hlavné správy: A čo z toho má Slovensko?

Blaha: Slovensko to iba ohrozuje. Slovensko to iba oslabuje v medzinárodnom postavení a najmä, Slováci už majú plné zuby pozerania sa na prezidentku, ktorá rieši všetko ostatné, len nie ich životnú úroveň. Takže my to hodnotíme z vlasteneckého uhla pohľadu a pýtame sa: prečo sa Čaputová radšej nezaoberá problémami Slovákov, ale dokola iba lobuje za zbrane pre Ukrajinu a rieši podobnú agendu? Súhlasím s tým, že takáto politika je nedôstojná a len potvrdzuje to, že Čaputová nie je svojprávna.

Hlavné správy: V Česku majú podobné typy politikov. Napríklad minister zahraničia Jan Lipavský, ktorý umiestnil na sociálnu sieť zoznam ľudí, na ktorých by sa mali vzťahovať protiruské sankcie. A na prvé miesto nedal Putina, ale patriarchu Kirilla, čo je v podstate čosi ako pápež pravoslávnej cirkvi. Je úplne jasné, že to je celkom nezmyselný pokus zatiahnuť do tej vojny ešte aj náboženstvo. A tu sa človek musí pýtať: prečo práve minister malého vzdialeného štátu má potrebu takto provokovať a snažiť sa eskalovať vojnu? Čo týchto ľudí, a myslím tým nielen pána Lipavského, ale aj Čaputovú, Pavla a ďalších, motivuje k tomu, robiť takéto okázalé gestá? Pre Rusko samozrejme takéto provokácie zo strany východoeurópskych politikov – z medzinárodného hľadiska nepodstatných, z nepodstatných štátikov – sú úplne smiešne, ale kde sa to v tých ľuďoch berie? Je to náhoda, psychická úchylka alebo to má nejaký dôvod a cieľ?

Blaha: V prípade ministra zahraničných vecí Českej republiky je naozaj pod úrovňou diplomata a ministra, aby sa napríklad vyjadroval o Sergejovi Lavrovovi, že je klaun. Tu je vidno, že títo ľudia už strácajú súdnosť, už sú vo svojej nenávisti úplne uletení a nedokážu ju skrývať. A tá nenávisť sa prejavuje už nielen voči predstaviteľom Ruskej federácie, ale tak ako spomínate, aj voči pravoslávnej cirkvi a kolektívne voči celému ruskému národu.

A toto je nebezpečné: tu sa bije hlava-nehlava podobným spôsobom ako kedysi v 30. rokoch, keď to robil Adolf Hitler, ktorý rasisticky nenávidel Slovanov. Takýmto spôsobom sa dnes bije do ruského národa, ktorému sa dnes podsúva kolektívna vina, trestajú sa športovci, umelci. Len zato, že sú Rusi. Toto je niečo, čo veľmi silno pripomína fašizmus.

A aká je motivácia týchto ľudí z euroatlantických kruhov, aby takto úplne zbytočne a bezcitne kopali do Ruska? Podľa mňa majú dvojakú motiváciu. Jednak sa potrebujú zaliečať a zapáčiť svojim chlebodarcom zo Spojených štátov amerických, potrebujú ukázať, že oni sú tí najväčší nepriatelia Ruska, aby si ich nejaký úradník v Pentagone všimol, aby ich pochválil, pohladil. Toto robí aj Naď, aj Heger a ďalší, takže asi nemožno očakávať nič iné ani od pána ministra zahraničných vecí Českej republiky.

A druhá motivácia je, pochopiteľne, marketingová. Je to veľmi cielený marketing pre zhruba 14 percent občanov Slovenska, ktorí aj podľa prieskumu Denníka N nenávidia Rusko, chcú zbrojiť Ukrajinu a viesť americké vojny. Je to síce malá časť slovenskej verejnosti, ale napriek tomu ich potrebujú stále udržiavať „v prevádzkovej teplote“. Preto robia takéto všelijaké marketingové aktivity, fotečka s Volodymyrom im určite pomôže v očiach slniečkarov a liberálnej kaviarne. Robia to čisto pre takéto zištné dôvody. Na druhej strane tým odpudzujú zvyšných 86 percent Slovákov, ktorí nechcú zbrojiť Ukrajinu, a ktorí nechcú ďalšie vojny.

Hlavné správy: Hlas-SD a Dobrá voľba sa spájajú, zlievajú sa do jedného subjektu. Je toto spojenie logické? Veď Dobrá voľba nedávno bola spojená s Alojzom Hlinom, a ten je síce všeličo, ale určite nie sociálnym demokratom, za akých sa vyhlasuje Hlas… A bude toto spojenie účelné a zmysluplné?

Blaha: Dobrá voľba je učebnicová pravicová strana, na Wikipédii sa definuje ako liberálno-konzervatívna proeurópska strana. Vidíme v nej také osoby ako je pani Cséfalvayová, extrémne protirusky, euroatlanticky a proamericky naladená, alebo pán Baťo, ktorý vulgárne nadával na všetkých politikov ľavice a slúžil Kiskovi a Radičovej. Ak sa Hlas chce spájať s takýmito stranami, tak len potvrdzuje, že nikdy nebol ľavicovou stranou, ale vždy to boli iba skrytí liberáli.

Preto si myslím, že to Petrovi Pellegrinimu uškodí. Ľudia na Slovensku chcú ľavicovú, sociálnu politiku a nie to, čo tu ponúka pravica, a čo už niekoľko rokov zlyháva. A Dobrá voľba je už niekoľko rokov exemplárnou ukážkou tvrdo pravicovej politiky.

Napokon, sám Tomáš Drucker niekoľko rokov silno nadával na stranu Hlas, ktorú označoval za Smer 2, na Erika Tomáša a ďalších predstaviteľov tejto strany, takže dnes pôsobí až kuriózne, ak sa Hlas takto podhadzuje Dobrej voľbe a Dobrá voľba Hlasu. Považujem to za úplný politický omyl a voliči Hlasu by sa mali naozaj hlboko zamyslieť nad tým, či chcú voliť stranu, ktorá je čoraz viac vpravo.

Hlavné správy: No áno, nálepky síce majú rôzne, ale na druhej strane, keď sa na tie strany pozriete, tak vidíte, že sú „ako keby ich jedna mater mala“: je to podobný druh ľudí s podobným myslením…

Blaha: Je pravda, že Peter Pellegrini aj Tomáš Drucker, ak hovoríme o týchto dvoch osobách, sú ľudia, ktorí v politike pracujú bez nejakých výrazných hodnôt a ideového zázemia, sú to technokrati. Drucker to na tlačovej konferencii o sebe aj povedal: on je technokrat, manažér, jemu je jedno, akú ideológiu reprezentuje. Samozrejme, z hľadiska svojho majetkového a podnikateľského zázemia má bližšie k pravici, ale vo všeobecnosti Pellegrini aj Drucker sú neideologickí, bezhodnotoví politici. Oni však tým pádom smerujú k udržiavaniu statusu quo, čiže k pravicovým a individualistickým liberálnym hodnotám. Toto ale potom treba na rovinu povedať.

Ak sa slovenský ľavicový volič rozhoduje, či chce voliť stranu Smer, ktorá je jasne ukotvená v ľavicovej sociálnodemokratickej a národnej filozofii, alebo stranu Hlas, ktorá je čoraz viac na nerozoznanie od zvláštnych politických postavičiek ako Drucker, a ktorá reálne zvažuje koalíciu so SaS a PS, tak by mal mať jasno v tom, čo kto ponúka. Myslím si, že každý ľavičiar by si mal uvedomiť, že jediná ľavicová voľba je Smer – slovenská sociálna demokracia a nemal by hazardovať s tým, že po voľbách môže prísť tvrdo neoliberálna koalícia na čele s Hlasom, Saskou, PS a najnovšie ešte aj Dobrou voľbou. Bolo by to absurdné.

Hlavné správy: Prieskumná agentúra Vox Politico najnovšie namerala Dobrej voľbe preferencie 0,2 percenta voličských hlasov. Bude vôbec pre Hlas takéto spojenie prínosom? Na jednej strane možno pribudne 0,2 percenta voličov, ale na druhej strane, spojenie s pravicovou stranou iných voličov môže zase odpudiť. Nebude napokon toto spojenectvo znamenať pre Pellegriniho dokonca stratu?

Blaha: Aj ja si osobne myslím, že z hľadiska volebných počtov mu to môže skôr uškodiť. Pellegrini to však robí predovšetkým preto, že strana Dobrá voľba v minulých voľbách získala viac ako tri percentá, a teda dostala od štátu peniaze. Tým pádom teraz Pellegrini získal nejaké financie.

Hlavné správy: Takže myslíte, že toto spojenie je čistý biznis v štýle „ty mi dáš peniaze a ja ťa dostanem do parlamentu“ aj za cenu drobného rizika, že by v dôsledku tohto kroku preferencie mohli o nejaké tie desatinky klesnúť?

Blaha: No ale je to aj signál voličom. Pellegrini teraz zjavne chce oslovovať pravicového, kaviarenského voliča, čitateľa Denníka N a SME, ktorému teraz vysiela signál, že „vidíte, ja sa teraz chcem spájať s pravicovými, liberálnymi, ťažko proamerickými, euroatlantickými stranami“, a urobiť sa atraktívnejším pre túto skupinu voličov.

Tým však de facto odpudzuje ľavicového, vlasteneckého voliča. Ako keby sa už definitívne rozhodol, že už nechce o neho bojovať, a že už chce predstavovať len čisto pravicovú stranu, takú umiernenú pravicu, akou bolo kedysi možno SDKÚ.

Mne osobne však tým pádom prestáva dávať zmysel, prečo ešte robiť rozdiely medzi Hlasom a napríklad Progresívnym Slovenskom. A pýtam sa členskej základne strany Hlas, ktorá je stále ľavicová, či chce ďalej pokračovať v takejto politike a podporovať Petra Pellegriniho v takejto pravicovej orientácii.

My to nemáme prečo komentovať, veď je to iná strana a je to ich vec, ja sa iba zamýšľam nad priemerným voličom, sympatizantom alebo členom strany Hlas, ktorý sa dnes musí pozerať na to, ako Pellegrini dáva funkcie ľuďom z iných strán, ktorí nemajú žiadnu históriu v strane Hlas, a ktorí sú úplne inak politicky orientovaní, a ktorí takto vlastne odsúvajú pôvodných členov Hlasu do úzadia. Z môjho pohľadu je to neférové a je naozaj otázka, či sa Hlas už príliš neposunul k pravici, či o tejto strane vôbec má zmysel ešte hovoriť ako o sociálnodemokratickej.