O čo išlo Minsku

Obvinenia Bieloruska z dovozu nelegálnych migrantov na prepadnutie poľských a litovských hraníc sú absolútne falošné. Pochádzajú od Sorošovej migračnej mafie. Pričom tá samotná pomáhala zaplaviť Európu miliónmi znepriatelených utečencov. Ich cieľom sú predovšetkým sociálne výhody bez rešpektovania miestnych zvyklostí. Podobné problémy má i Rusko. Nemožno však poprieť, že vo vnútri Bieloruska, vysoko centralizovanej krajiny, úrady skutočne kontrolovali toky migrantov. Prirodzene s určitými cieľmi.

Štyri bieloruské ciele

Po prvé. Bolo potrebné pokúsiť sa prinútiť Západ, aby prestal na Bielorusko útočiť a drzo zasahovať do jeho vnútorných záležitostí. Pripomenúť mu, že hybridná vojna je dvojsečná zbraň a Minsk sa už nebude len brániť.

Po druhé. Zrušenie sankcií voči bieloruským letiskám a zákazu letov na bieloruskom nebi pre letecké spoločnosti.

Po tretie. Pokúsiť sa prinútiť Západ platiť. Aby Bielorusi ako Turci, Líbyjčania či Maročania dostali za stráženie východných hraníc EÚ pred ilegálnymi imigrantmi zaplatené. Tiež, aby sa obnovili dohody o spätnom vrátení utečencov do krajiny ich pôvodu.

Po štvrté. Dostať sa z izolácie a vynútiť si rokovania so Západom.

Čo sa Lukašenkovi podarilo?

Nie všetky plány fungujú, ale Lukašenko odviedol „kus dobrej práce“. Predstavitelia EÚ a ochrancovia ľudských práv majú teraz hlavy v smútku. Ešte nedávno považovali utečencov za „posvätné kravy“. Dokonca ich pozývali. Nevôľu im spôsobil nielen bieloruský prezident, ale aj rozhodné činy Poliakov a Litovčanov. Tí jasne ukázali, že nikoho na návštevu nepozývali a preto nemienia za Európu platiť utečenecké účty.

„Inštrumentalizácia migrantov“

Ani v Bruseli však nesedia hlupáci. Dokonca vymysleli nový špeciálny termín „inštrumentalizácia migrantov“. Na základe neho hrozia Bielorusku novými sankciami. Zoznam jednotlivcov a subjektov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív a zákaz cestovania, zostavia európski úradníci v najbližších týždňoch.

Sankcie by sa mali vzťahovať na „osoby, letecké spoločnosti, cestovné kancelárie a organizácie zapojené do tohto nezákonného náporu migrantov na hranice EÚ“. Nebo nad Bieloruskom má zostať i naďalej zatvorené. Mimochodom, Turecko je ďalším kandidátom na sankcie, ak sa znova pokúsi rozpútať v Európe ďalšie „migračné cunami“.

Verejnosť sa ako vždy nedozvie všetko

Na prvý pohľad sa zdá, že viac zatiaľ získala únia než Bielorusko. Lenže, Brusel sa napríklad konečne rozhodol potrestať tých, ktorí do EÚ privážajú „ilegálnych imigrantov“. Teda, ako sa ukazuje, svojich vlastných „ochrancov ľudských práv“ a s nimi spolupracujúcich pašerákov „ľudského tovaru“. A netýka sa to len bielorusko-poľskej hranice. Len pred pár dňami sa napríklad 1 185 nelegálnych migrantov z Francúzska preplavilo cez Lamanšský prieliv do Británie. Napriek faktu, že Londýn platí Parížu peniaze „za ochranu“.

Nie všetky ústupky Minsku budú oznámené verejne. Pri porovnaní niektorých dátumov sa ale len ťažko možno zbaviť dojmu, že existujú náhody. Migračný tok akosi prekvapivo zmenil pôvodný smer a namiesto litovských sa obrátil k poľským hraniciam. Stalo sa tak potom, čo Litva na hrôzu Ukrajiny nečakane ukončila energetickú blokádu Bieloruska. A začala aktívne dovážať elektrinu z najnovšej bieloruskej jadrovej elektrárne.

Sankcie uvalené úniou na bieloruské letiská pravdepodobne zrušené nebudú. Je tu ale predpoklad, že tam budú môcť pristáť lietadlá, aby „vyzdvihli utečencov“. Brusel tiež prirodzene verejne neprizná, že zrejme začal Minsku platiť za ochranu východnej hranice EÚ pred nelegálnymi imigrantmi.

Najväčšie víťazstvo Lukašenka – neformálne uznanie ako prezidenta

A hlavne, vďaka súčasnej kríze sa Lukašenko hoci nie úplne najnevinnejším spôsobom dostal z izolácie. Prvýkrát od prezidentských volieb v roku 2020, ktorých výsledky sú na Západe považované za zmanipulované.

Vášne okolo Bieloruska sa samozrejme týkajú aj Ruska. Západ sa teraz veľmi snaží obviniť Moskvu zo zodpovednosti za súčasnú krízu a obviniť ju z „hybridnej vojny“. Pričom ju sám začal. Tak proti Minsku, ako aj Moskve. S pribúdajúcimi sankciami voči Bielorusku ale Západ dosiahne pravý opak. Teda tesnejšie spojenie s Ruskom.

Zároveň sme svedkami, že krajiny, ktoré v súvislosti s krízou na poľských hraniciach nenechávajú na Bielorusku v oficiálnych stanoviskách „suchú nitku“, neváhajú od neho bez hanby nakupovať elektrinu, uhlie a ropu. A pri najmenšom zakolísaní objemu dodávok sa domáhajú „dodržiavania dohôd“. Ako sa hovorí, „ani zásadné rozpory našich politických názorov by nemali brániť výhodnému obchodu“.

Partia „hybridného šachu“

Terajšia hraničná konfrontácia v bieloruských lesoch sa zrejme tak skoro neskončí. Rovnako nemožno rátať so zmiernením tvrdej rétoriky Západu smerom k Minsku. Hoci by sa celý problém uzavrel uspokojivo.

Možno sme na bielorusko-poľských hraniciach len svedkami výsledku „série náhodných udalostí“. A možno pred našimi očami pokračuje partia „hybridného šachu“. Na bitevnom poli síce priamo nevidno stopy pásov tankov, no intenzita boja nie je o nič menšia.