Bez zásadných reforiem čaká Slovensko rozpočtová slepá ulička, varuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Aj keď vláda deklaruje konsolidáciu ako prioritu, jej návrh podľa Rady neprináša dôveryhodný plán znižovania deficitu. Z rozpočtového rámca vyplýva, že Slovensko sa ani v najbližších rokoch nedostane pod hranicu 3 % HDP, ktorá by znamenala splnenie európskych fiškálnych pravidiel. Dlh verejnej správy má naopak ďalej rásť, a to z úrovne 59 % HDP v roku 2024 na viac ako 64 % v roku 2026, pričom bez ďalších opatrení prekročí 70 % HDP do roku 2029. Na jeho stabilizáciu by bolo potrebné znížiť deficit aspoň na 2,5 % HDP, no vláda zatiaľ nepredstavila konkrétny plán, ako to dosiahnuť.

RRZ upozorňuje, že vláda nielenže neplní povinnosti vyplývajúce z ústavnej dlhovej brzdy, ale ani nepredložila opatrenia, ktoré by znížili dlh, hoci jej to zákon ukladá. Po skončení výnimky z dlhovej brzdy na jeseň 2025 bude musieť kabinet požiadať o vyslovenie dôvery v parlamente, čo len zvýši politický tlak. Problémom je aj to, že rozpočtové výdavky prekračujú zákonom stanovené limity už od roku 2027, čím sa Slovensko dostáva mimo rámec európskych fiškálnych pravidiel.

Rada zároveň kritizuje samotný proces tvorby rozpočtu, ktorý považuje za netransparentný a uponáhľaný. Krátky čas na jeho schválenie podľa nej znemožňuje kvalitnú verejnú diskusiu a obmedzuje prístup k informáciám aj pre poslancov Národnej rady. Zároveň konštatuje, že rozpočet síce formálne spĺňa niektoré technické požiadavky, no chýba mu porovnávací základ, z ktorého by bolo zrejmé, ako sa jednotlivé opatrenia prejavia na celkovej udržateľnosti verejných financií.

Z analýzy RRZ vyplýva, že konsolidácia sa opäť opiera predovšetkým o zvyšovanie daní a odvodov, pričom skutočné úspory vo výdavkoch zostávajú marginálne. Priestor na ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia je však už veľmi obmedzený. Vláda sa vyhla reformám transferov, ako je zvyšovanie adresnosti sociálnych dávok, a zavádza nové výdavkové opatrenia, ktoré oslabujú účinok tých konsolidačných. To predlžuje proces ozdravovania a zvyšuje riziko straty verejnej podpory. RRZ upozorňuje, že odklad konsolidácie do roku 2027 je rizikom. Vzhľadom na volebné cykly, očakávané spomalenie ekonomiky aj úbytok európskych zdrojov by bola šanca na ozdravenie v tom čase podstatne nižšia.

Slovenská ekonomika tak zostáva v pascí medzi nízkym rastom a rastúcimi úrokovými nákladmi. Spoliehanie sa na ekonomický rast ako jediný nástroj stabilizácie dlhu už podľa Rady nepostačuje. Potenciál ekonomiky je slabý a štruktúra vládnych opatrení ho ďalej brzdí. Výsledkom je strata konkurencieschopnosti a rast neistoty medzi podnikmi aj domácnosťami, ktoré odkladajú investície a spotrebu.

Hoci vláda tvrdí, že jej cieľom je znížiť deficit na 2,8 % HDP do roku 2028, v súčasnosti nemá pripravené žiadne opatrenia, ktoré by tento cieľ umožnili splniť. Podľa RRZ by navyše ani pri naplnení vládnych cieľov nedošlo k stabilizácii dlhu, len k spomaleniu jeho rastu. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa zlepšuje len minimálne, a to o 0,2 % HDP, čo je zlomok potrebného rozsahu. Priaznivý efekt konsolidačných opatrení totiž pohlcujú nové výdavky, najmä na platy v školstve a zdravotníctve.

Rada preto konštatuje, že Slovensko premrháva čas, keď by ešte mohlo svoje verejné financie ozdraviť relatívne bezbolestne. Ekonomika nie je v kríze, a teda neexistuje dôvod, prečo by sa rozpočtová konsolidácia mala odkladať. Krajina sa však vydala opačnou cestou, teda k vyšším deficitom, rastúcemu dlhu a slabšej dôveryhodnosti voči investorom i európskym partnerom.