Prečo u nás náklady za kúrenie a teplú vodu dodávané z centrálneho zdroja tak rastú? Aké je legislatíva a čo môžu beží ľudia, či spoločenstvá vlastníkov robiť, ak chcú náklady znížiť? Je niečo také vôbec možné? Ako sa postupne menila legislatíva a boli všetky tieto kroky robené v prospech bežných ľudí?

Dozviete sa vo videorozhovore s predsedom Asociácie na podporu obnoviteľných zdrojov energie, Františkom Bednárom.

V nedávnej tlačovej správe vaša asociácia konštatuje, že teplá voda, ale aj kúrenie, sa na Slovensku – vzhľadom na neustále zdražovanie – stávajú pre mnohých luxusom. Prečo je to tak a ako sme sa dostali do stavu, keď mnohí premýšľajú nad tým, na akú teplotu si doma nastavia kúrenie a či si ruky umyjú teplou vodou alebo im bude stačiť aj studená?

Korene tejto biedy siahajú do novembra 1989. Ideológiu totality nahradila totalita biznisu a ekonomiky. Správu bytov hodili na krk ľuďom, museli všetko platiť sami a teplárenstvo sa dostalo do rúk súkromných firiem alebo zahraničných spoločností ako Veolia, či Dalkia.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom.

Rozhovor si môžete aj vypočuť.

Na prvom mieste je biznis a zisk. Teplárenská lobby je mimoriadne silná, lebo ide o lukratívny biznis, v ktorom sa točia milióny. Majú médiá, ľudí vo vláde, sponzorov. Najväčší problém je ale ľahostajnosť ľudí, ktorí si na túto teplárenskú totalitu zvykli.

Ľudia to berú tak, že to tak má byť. Do roku 2014 ešte existovala možnosť si zriadiť vlastné kúrenie. Ja som síce vtedy bol zástanca centrálneho zásobovania teplom, ale má to obrovské nevýhody – jeden centrálny zdroj vypadne a zasiahne to celé sídlisko. V tom čase sa ešte uvažovalo, že budeme tú starú socialistickú koncepciu s obrovskými rozvodmi a stratovými kanálmi, do ktorých treba investovať, decentralizovať. A že sa budú robiť malé zdroje do bytových domov. To by bolo najlepšie riešenie, ale od toho sa upustilo a túto koncepciu je už ťažko zmeniť.

Do roku 2014 si to ľudia riešili tak, že si robili individuálne kúrenie priamo v byte. To sa ale zakázalo zákonom v roku 2014 a tu sa začalo doslova už to „teplárenské nevoľníctvo“. Súčasný zákon umožňuje odpojenie od teplej vody za určitých podmienok – ak si to schvália nadpolovičnou väčšinou vlastníci bytového domu, tak nebudú platiť tú základnú zložku, ktorá sa zvýšila z desiatich na 20 % v roku 2017.

To znamená, že aj keď ste vodu neodoberali, platili ste pôvodne tých 10 % celkových nákladov toho domu, ktoré sa podelili počtom bytov a z toho sa vypočítala tá zložka. Teraz už 20 %. Tam je teda priestor, ako sa dá legálne ušetriť aspoň na tej teplej vode, ak už nie na dodávke tepla, s čím je problém, pretože si to zabetónovali zákonmi o teplárenstve a rôznymi vyhláškami. Ministri alebo šéfovia ÚRSO, ktorí v tom čase boli prepojení s teplárenskou lobby, to tým ľuďom znemožnili, aby zlikvidovali konkurenciu. Odstavili konkurenciu v tom, že individuálne odpájanie od roku 2014 už nie je možné, s výnimkou teplej vody. A ľudia si to v tom čase až tak neuvedomovali.

Teraz sme si ešte navyše ohrozili energetickú bezpečnosť tým, že sme sa zbavili spoľahlivých dodávok zemného plynu z Ruska. A to, čo teraz bude, zlikviduje celú energetiku EÚ a je problém s tým niečo robiť. Pretože jedine Maďari, a teraz aj vláda Roberta Fica, sa proti tomu postavili, aspoň ako-tak. Aj Babiš sa k tomu začína konečne nejako stavať. Takže uvidíme, ako to ďalej dopadne.

Osobne už neverím, že sa obnoví to, čo tu bolo. Taký stav, kde dodávky plynu boli na takej úrovni, že ceny tepla a teplej vody ľudí až tak netrápili. Najviac sa to prejavilo energetickou krízou, ktorá sa prejavila po začiatku vojny na Ukrajine, v roku 2022-2023. Došlo k obrovským nárastom ceny zemného plynu.

Prejavili sa aj nedostatky socialistického konceptu – obrovské stratové rozvody. Kým sa dostane teplá voda do bytu, ide cez staré, neefektívne potrubia, vykurujeme trávniky. Ďalší problém sú bytové rozvody zo socializmu – zhruba 30 % strát je priamo v bytovom dome, ak ich máte ešte v tej starej verzii.

Dnes sú už na trhu veľmi kvalitné ohrievače teplej vody s tepelným čerpadlom za dostupnú cenu, zhruba od tých 600 do tých 800 eur. Majú tepelné čerpadlo a majú záložný zdroj – špirála 1,2 kW. Tam vám odpadnú všetky straty. Máte to priamo v dome alebo vo svojom byte, dá sa to inštalovať do kúpeľne, do WC alebo do nejakého priestoru, ktorý máte, nie je to až také veľké. A má to spotrebu nejakých 200 W, to je zhruba na úrovni väčšieho televízora. Tá špirála má 1,2 kW, to je menej ako varná kanvica.

Takto sa dá dostať na zaujímavé ceny a keď si dáte napríklad aj balkónovú fotovoltiku – ak máte vhodne situovaný balkón – taký 1,2 kW panel, tak máte prakticky v lete vodu zadarmo. Ja som to vyskúšal v byte, kde som sa dostal na cenu 2 až 2,50 EUR za kubík vody. Pre porovnanie – z kotolne, ktorá tu je v blízkosti, to vychádza za minulý rok vyše 18 EUR. A to je len cena za ohrev vody. K tomu ešte cena studenej vody, s ktorou nič neurobíme. Tá sa dostala z 27 centov v roku 1996 na 3,68 EUR – vodárne má Veolia, nadnárodná spoločnosť, ktorá tu neinvestuje a zisky idu do zahraničia.

Ja to ako predseda spoločenstva vlastníkov bytov v bytovom dome sledujem – najväčšie položky tvoria náklady na studenú vodu. Máme vyššie náklady na studenú vodu ako náklady na ohrev teplej vody.

V roku 2016 sme na streche bytového domu realizovali termodinamické panely s tepelným čerpadlom, k tomu sme pridali fotovoltiku a legálne sme sa odpojili od kotolne. Dá sa to. V teplárni si mysleli, že nám to v zime nebude stíhať, že sa pripojíme naspäť, ale odpojili sme sa úplne a dali sme tam záložný zdroj – jeden malý plynový kotol. A z tých 18 eur sme sa dostali v priemere na nejaké 4 eurá.

Len potom zase prišla táto kríza a teraz tu máme aj energopomoc. Momentálne riešime, že či nám vôbec priznajú, že sme zraniteľný spotrebiteľ, pretože so schvaľovaním energopomoci je to tiež prečudesné. Kriticky sa o tom vyjadrovala aj energetická ombudsmanka, pani Jankovičová. Momentálne riešime to, že bytové domy s vlastným ohrevom teplej vody z energopomoci vypadli.

To sú zásadné rozdiely, ak máte za kubík teplej vody platiť 18 eur alebo nejaké 3-4 eurá. Možnosť odpojiť sa od dodávky teplej vody odporúča aj pani Jankovičová, rozprávali sme sa s ňou. Vravela, že sa to dá spraviť pomerne rýchlo. Vy ste spomínali, že bojler stojí zhruba 600 až 800 eur. Za ako rýchlo by sa ľuďom tieto náklady vrátili?

Všetko závisí od vašej spotreby. Ak máte štvorčlennú domácnosť, hlavne keď sú tam deti, starší ľudia alebo zdravotne ťažko postihnutí, ktorí musia teplú vodu používať na časté sprchovanie – rádovo sa pohybujeme v priemere od 50 do 70 kubíkov – tam už sa vám to rentuje aj za menej ako rok. Samozrejme, ak je niekto, napríklad nejaký dôchodca sám, je to iné.

Mám tu jedného starého pána, býva vo vedľajšom bytovom dome, ktorý má spotrebu 1,5 kubíka ročne. Neviem, či sa umýva v umývadle alebo ako to robí, či vodou z práčky ešte aj zalieva záchod, ale strašne šetrí. Lenže on má ten problém, že jeho kubík vody vychádza na 120 eur. Vysvetlím to.

To je tá základná zložka, ktorú si spoločnosti presadili priamo do vyhlášky, z tých 10 na 20 %. Vy musíte platiť 20 %, či tú vodu beriete alebo neberiete. Ak máte na vodomere spotrebu 0, tak zaplatíte 20 %, čo je pomaly tých 90 eur, tá základné zložka. A dokonca sú tu tendencie – mali sme nedávno také pracovné stretnutie – kde už tie správcovské spoločnosti a dodávatelia tepla navrhujú, že vraj to je pre nich stratové, že teplá voda je stratová a že oni by chceli zvýšiť tú základnú zložku až na 40 až 50 %, čo už je úplne nonsens.

To by znamenalo, že či vodu beriete, alebo neberiete, tak budete platiť paušál. To je doslova choré. A nikto nerieši to, že oni tú teplú vodu nie sú schopní efektívne vyrábať. Navyše, priamo vyhláškou boli presadené neskutočné nezmysly, ako povinné regulačné armatúry na obmedzovanie teploty teplej vody v pivniciach. Čo je nonsens, lebo to bolo vyťahovanie peňazí od ľudí a pritom niet čo regulovať – tá teplota nie je na takej úrovni. Oni to dali na maximálne 55°C, čo sa málo kde dosahuje.

A navyše, je tu takzvaná legionela, baktéria, z ktorej vzniká legionárska choroba. V Poľsku na to ľudia zomreli – ak je nízka teplota vody, vzniká baktéria, pri sprchovaní sa dostane do pľúc a ohrozuje zdravie. Aby nevznikla, tá voda sa musí raz za čas prehriať na vyššiu teplotu. A tým, že oni to obmedzili týmito armatúrami – čo stálo tisíce eur – tak doslova ohrozili zdravie ľudí, lebo nebolo možné dosiahnuť tú vyššiu teplotu.

Ďalšia vec a ďalší problém – riešenie sme navrhovali aj ministerstvu hospodárstva – je meranie teplej vody. V súčasnosti, žiaľ, ešte stále nie sú v bytových domoch merače teplej vody na päte bytových domov. Nehovorím o bytoch. Bytové domy majú vodomery, ktoré si musia vlastníci sami zaplatiť, to je teplá a studená voda. Ale na päte bytového domu v mnohých prípadoch vodomery nie sú. Je v kotolni, tam je nejaký okruh piatich alebo desiatich bytových domov, a oni hlásia správcovskej spoločnosti súčty tých bytových vodomerov a potom to fakturujú podľa toho jedného vodomera v kotolni, ktorý je pre viacero bytových domov.

Do vyhlášky už bolo priamo dané, že od 1.1.2025 musí mať každý bytový dom vlastný vodomer. Vzniká takzvaný koeficient, ktorý porovnáva fakturačný vodomer v kotolni s bytovými. Tam sa dá zistiť, či sú úniky vody, straty. Ak sú do 1,05, je to ešte dobre, to je nepresnosť merania. Ale máme prípady, že je koeficient 1,20, 1,30, to znamená 30 % strát. A to platíte navyše, za teplú vodu, ktorú vám nikto nedodal.

V Poprade sme mali prípady, kde bol únik vody, ktorý dlhodobo neriešili a tí ľudia preplatili obrovské peniaze za teplú vodu, ktorú ani nemali, navyše teplota bola nedostatočná. Vyriešili to tým, že si zriadili vlastnú kotolňu s tepelným čerpadlom, je tam 65 bytov. Tým pádom im odpadli tie cirkulačné straty, majú teplú vodu prakticky 24 hodín denne a nemajú tam žiadne úniky. Platia len za to, čo reálne spotrebujú.

Meranie je teda ďalším nedostatkom. Tendencia je, že správcovské spoločnosti do meračov investovať nechcú. Oni chcú, aby si to všetko zaplatili ľudia. Teraz zase správcovské spoločnosti tlačia na to, aby od 1.1.2027 boli povinné diaľkové odpočty vodomerov v bytoch – to je studená a teplá voda – a pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov na radiátoroch.

To je ale zase zavádzanie verejnosti, pretože sa odvolávajú na smernicu Európskej únie o energetickej efektívnosti, kde sa ale uvádza, že 50 miliónov domácností v EÚ žije v energetickej chudobe a pri týchto diaľkových odpočtoch sa musí zohľadniť finančná stránka a nákladová efektívnosť. Oni namiesto toho, aby náklady ľudí znížili, tak ich ešte zvýšia, pretože taká inštalácia – poviem príklad na 65-bytový dom – vychádza aj na vyše 20 tisíc eur. A vy platíte prevádzkové náklady ako za mobil, za paušál za to, že vám poskytnú údaje od tých meračov, pričom vy ich máte doma. Ja sa kedykoľvek pozriem na vodomer, hneď na ňom vidím, aký mám stav, takisto aj ten pomerový rozdeľovač, tam mám displej a nepotrebujem, aby mi to niekto dával za peniaze. Toto by všetko malo byť zadarmo. Problém je aj to, že sa na to nevyužívajú eurofondy. Ja som za meranie, ale za korektné.

Ďalšia kapitola by bola tie pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov. Je to neurčené meradlo, to je len nejaká náhrada za rozpočítavanie, nič to nemeria. Ľudia si naivne myslia, že podľa toho sa účtuje spotreba, no neúčtuje sa.

Úradníci vedeli, že s tým je problém, že sú obrovské rozptyly, rozdiely v nedoplatkoch, susedia sa hádali, že jeden vykuruje druhého, jeden mal zavreté ventily, druhý mal otvorené a nie je tam meranie. A Hirmann presadil jednu vec, na základe objednávky Teplárenského holdingu, ktorého je členom – že najvyššia platba musí byť 2,5 násobne vyššia ako najnižšia. Stačí, že jeden byt nekúri a jeden kúri naplno, nedostanete sa do 2,5 násobku. Oni to vyriešia tak, že celé hlasovanie dajú do výpočtu a najvyššia zložka sa určí podľa plochy. Tie merače nemajú žiadne opodstatnenie, lebo to nič nemeria, spôsobuje problémy, ale ľudí tlačia do toho, že to musia mať.

Máme súdne konania, chceme dať žalobu za nekalé obchodné praktiky, pretože ľuďom na schôdzach nepovedia, že vyhláška 657 paragraf 18 umožňuje aj alternatívny spôsob, ak je diaľkový odpočet finančne nákladný.

Ja som to prepočítal na bytových domoch, kde nie sú pomerové rozdeľovače, koľko ich stoja náklady na kúrenie a koľko stoja v bytovom dome, kde majú pomerové rozdeľovače. Tie náklady na pomerové rozdeľovače a diaľkové odpočty sú vyššie, ako úspory.

Riešenie sme navrhli aj ministerstvu hospodárstva. Je to politická záležitosť – máme tu sociálno-demokratickú vládu, ktorá by nemala obhajovať záujmy teplárenských spoločností, ale záujmy ľudí. Je to silná politická téma, len ľudia si to neuvedomujú a politické strany sa, žiaľ, k tomu tiež stávajú vlažne. Ja som už oslovil prakticky celú koalíciu, každého, ponúkal som im, aby to riešili, aby zrušili to teplárenské nevoľníctvo.

Nechcem zlikvidovať teplárne, navrhoval som kompromis – aby aspoň riešili ten neefektívny ohrev teplej vody, ktorý je ekonomicky neobhájiteľný. Lenže oni do toho nechcú ísť, pretože by sa teplárenským spoločnostiam znížil zisk. Zatiaľ len vlažné reakcie. Navrhol som celú stratégiu a ak by sa to v rámci Slovenska aplikovalo, dá sa znížiť spotreba zemného plynu o minimálne 40 % a to už je zásadná položka.

Tu sa hovorí o uhlíkovej stope a neviem o čom všetkom, ale ja si neviem predstaviť, ako by sme my prešli zo zemného plynu na nejaké obnoviteľné zdroje, to sa nedá… Slovensko a Holandsko má najviac plynofikovaných kotolní. Ale aspoň takýmto spôsobom by sme ľuďom vedeli ľuďom pomôcť a znížiť aj náklady.

Ale žiaľ, zatiaľ reakcie žiadne. Naposledy som to poslal priamo premiérovi. Čo ma prekvapilo, že mi v rýchlom čase písomne odpovedali, že ten môj návrh postúpili ministerke Sakovej, ktorá ho už ale predtým odmietla. Teraz to dostali aj z úradu vlády, takže uvidíme, či sa tam niekto zobudí. Povedal som im – tak si vyberte, či sú pre vás prednejší sponzori z teplární alebo tie 2 milióny ľudí, ktorí žijú v bytových domoch. To je kvantum ľudí, lebo prakticky polovica Slovenska býva v bytových domoch.

Ako je to s prípadným odpojením sa bytových domov od dodávky tepla? Je v súčasnosti niečo také vôbec možné? Dozviete sa vo videorozhovore s predsedom Asociácie na podporu obnoviteľných zdrojov energie, Františkom Bednárom.