Bartolomej I. – duchovný líder svetového pravoslávia

Detstvo na ostrove Imbros

Budúci patriarcha sa narodil 29. februára 1940 na ostrove Imbros, dnes známom pod tureckým názvom Gökçeada. Pri krste dostal meno Dimitrios Archondonis. Pochádzal z gréckej pravoslávnej rodiny a vyrastal v období, keď grécka menšina v Turecku čelila mnohým spoločenským a politickým výzvam.

Základné vzdelanie získal vo svojej rodnej obci a neskôr študoval v Konštantínopole. Už v mladosti prejavoval záujem o teológiu, duchovný život a štúdium cirkevných dejín.

Štúdiá a cesta ku kňazstvu

Po ukončení stredoškolského vzdelania nastúpil na známu Teologickú školu na ostrove Chalki pri Istanbule, ktorá bola dlhé roky hlavným vzdelávacím centrom Konštantínopolského patriarchátu.

V roku 1961 bol vysvätený za diakona a prijal mníšske meno Bartolomej. Následne pokračoval v štúdiách v Ríme, Švajčiarsku a Nemecku, kde sa venoval predovšetkým kánonickému právu a pravoslávnej teológii. Vďaka rozsiahlemu vzdelaniu a jazykovým schopnostiam sa zaradil medzi najperspektívnejších predstaviteľov mladšej generácie pravoslávneho duchovenstva.

V roku 1969 prijal kňazskú vysviacku a čoskoro začal zastávať významné funkcie v štruktúrach Konštantínopolského patriarchátu.

Stúpanie v cirkevnej hierarchii

Rýchly rast jeho autority v pravoslávnej cirkvi pokračoval počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1973 bol vysvätený za biskupa a ustanovený za metropolitu Filadelfie. Neskôr sa stal metropolitom Chalcedónu.

Dlhé roky pôsobil ako riaditeľ patriarchálnej kancelárie patriarchu Demetria I., kde získal cenné skúsenosti s riadením cirkevných záležitostí a medzinárodnými vzťahmi. Postupne sa stal jednou z najvýznamnejších osobností pravoslávneho sveta.

Zvolenie za ekumenického patriarchu

Po smrti Demetria I. ho Posvätná synoda 22. októbra 1991 zvolila za 270. arcibiskupa Konštantínopola a ekumenického patriarchu. Slávnostná intronizácia sa uskutočnila 2. novembra 1991 v Istanbule.

Ako ekumenický patriarcha zastáva postavenie „prvého medzi rovnými“ medzi predstaviteľmi autokefálnych pravoslávnych cirkví. Hoci nemá právomoc riadiť ostatné pravoslávne cirkvi podobne ako pápež v Katolíckej cirkvi, jeho duchovná autorita a historické postavenie Konštantínopolského patriarchátu mu dávajú významný vplyv v pravoslávnom svete.

Zástanca jednoty a dialógu

Jednou z hlavných čŕt Bartolomejovho patriarchátu je podpora dialógu. Počas svojho pôsobenia nadviazal úzke kontakty s predstaviteľmi katolíckej, protestantskej, židovskej i moslimskej komunity.

Osobitnú pozornosť venoval vzťahom s Rímskokatolíckou cirkvou. Viackrát sa stretol s pápežmi Ján Pavol II., Benedikt XVI. aj František. V roku 2013 sa stal prvým ekumenickým patriarchom po mnohých storočiach, ktorý sa zúčastnil inaugurácie nového rímskeho pápeža.

Zároveň sa usiloval o posilnenie spolupráce medzi jednotlivými pravoslávnymi cirkvami. Významným míľnikom bolo zvolanie Veľkého a svätého snemu Pravoslávnej cirkvi na Kréte v roku 2016.

„Zelený patriarcha“

Bartolomej I. sa preslávil aj svojou angažovanosťou v oblasti ochrany životného prostredia. Už krátko po svojom zvolení začal organizovať medzinárodné konferencie venované ekologickým otázkam a upozorňoval na morálnu zodpovednosť človeka za stvorený svet.

Práve pre túto činnosť získal vo svete prezývku „Zelený patriarcha“. Zdôrazňuje, že ochrana prírody nie je iba vedeckou či politickou otázkou, ale aj duchovnou povinnosťou každého človeka.

Významná osobnosť súčasného kresťanstva

Po viac ako troch desaťročiach na patriarchálnom stolci patrí Bartolomej I. medzi najdlhšie slúžiacich predstaviteľov svetového kresťanstva. Počas svojho pôsobenia sa stal rešpektovaným hlasom v otázkach náboženskej slobody, mieru, ochrany ľudskej dôstojnosti a medzináboženského porozumenia.

Napriek výzvam, ktorým čelí pravoslávie v súčasnom svete, zostáva Bartolomej I. symbolom kontinuity jednej z najstarších kresťanských tradícií. Jeho život a služba dokazujú, že duchovné vedenie môže presahovať hranice národov, kultúr i náboženských spoločenstiev.