Môj profil 
Predplatné
Toto stanovisko zväčšuje riziko faktickej legitimizácie surogátneho materstva aj tam, kde je zakázané, ako napríklad vo Francúzsku. Po kauze rodiny Mennesson, ktorá v roku 2000 využila surogátnu matku v Kalifornii na porodenie dvojičiek, najvyšší francúzski súdni úradníci oslovili kolegov z ESĽP s otázkou, kde sú ohraničenia štátu vzhľadom na „surogátnu matku“.
Podľa ESĽP musí platiť „rešpektovanie súkromného života dieťaťa“, čiže predovšetkým jeho právo na život v rodine. Táto priorita, argumentujú európski sudcovia, „si vyžaduje, aby národné právo čím skôr poskytlo možnosť uznania filiálneho vzťahu medzi dieťaťom a surogátnou matkou“ tam, kde už bola uznaná ako „legálna matka“ v úradnom zápise zahraničného štátu. Na uznanie takéhoto vzťahu podľa európskeho súdu domovský štát páru nie je povinný úradne preregistrovať narodenie dieťaťa v zahraničí. Sú možné „iné cesty“, medzi ktoré patrí „adopcia dieťaťa zo strany surogátnej matky“.
Zodpovedá však v skutočnosti tento zjavne technický prístup ESĽP neutrálnej pozícii vzhľadom na surogátne materstvo? Už dnes rôzni pozorovatelia ohľadom danej veci naopak upozorňujú, že ide o rozhodnutie politického charakteru. Konkrétne Mennessonovci považovali vyhlásenie súdu za „veľké víťazstvo“.
Vo Francúzsku ostáva úradné uznanie detí narodených v zahraničí surogátnym matkám v občianskych štátnych registroch, spolu s príslušnými filiálnymi vzťahmi, symbolom rozostrenej hranice medzi formálnym zákazom praxe surogátneho materstva a jeho čoraz širšou nepriamou akceptáciou. Úradný zápis detí do občianskeho registra sa čiastočne rozšíril v dôsledku európskeho rozsudku ESĽP v roku 2014, práve vzhľadom na prípad Mennesson. No pokiaľ ide o matky, súdy v zaalpských krajinách obhajujú princíp „reality pôrodu“, zdôraznený v roku 2017 kasačným súdom, teda zákaz prepisovať do francúzskych registrov „surogátnu matku“, napriek zápisom v zahraničných rodných listoch.
Formálne rozhodnutie zo Štrasburgu neukladá Francúzsku, aby túto prax zmenilo. No vzhľadom na ilegálnu prax, z ktorej táto dilema vychádza, sa vyhlásenie obmedzuje len na vágne pripomenutie „rizík zneužitia“ spojených so surogátnym materstvom. Tento sterilný postoj bol z viacerých strán okamžite kritizovaný. Francúzske združenie Alliance Vita bolo medzi prvými, čo pranierovali „závažne dvojznačný“ charakter rozhodnutia ESĽP.
„Ak toto stanovisko práve dalo za pravdu Francúzsku, vzhľadom na odmietnutie úradne preregistrovať lživé údaje o narodení, vyrobené v zahraničí, prispieva žiaľ zároveň k relativizácii tohto podvodu vzhľadom na zákon“, komentoval Tugdual Derville, hlavný delegát organizácie, ktorá slúži tým najzraniteľnejším, a dodal: „Totiž ESĽP vyzýva štáty, aby stanovili filiálny vzťah adopciou alebo nejakým iným prostriedkom, ktorý sa však bude zakladať výlučne na surogátnom materstve zrealizovanom v zahraničí. Táto dvojznačná pozícia tak vlastne bráni uskutočneniu zákazu akéhokoľvek surogátneho materstva“.
Združenie právnikov Giuristi per l’Infanzia zasa označilo za falošnú časť argumentácie ESĽP, ktorý „nástojí na tom, aby sa bralo do úvahy, že pripísanie dieťaťa surogátnej matke sa vo Francúzsku síce neuznáva, pretože absentuje jeho úradný prepis – je to však neuvážené: lebo osvojenie dieťaťa vyplývajúce zo zahraničných dokumentov, aj keď nie je prevedené do francúzskych, má svoje účinky aj vo Francúzsku“. To je analýza, ktorú vo všeobecnejšom zmysle vyrobili na zrelativizovanie argumentu o deťoch – „prízrakoch republiky“, ktorý sa často používa v tejto špecifickej zaalpskej diskusii.
