Anjel Pána: Bratské napomínanie a spoločná modlitba ako prejavy vzájomnej lásky

Sťažovanie sa a ohováranie podľa neho nič neprinášajú, kým vzájomné počúvanie, odpustenie a láska vedú k jednote.

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Božie slovo, ktoré zaznelo v liturgii tejto nedele, nám ponúka niekoľko základných kritérií myslenia a konania. V Liste Rimanom čítame, že každé prikázanie „je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (Rim 13, 9). Svätý Pavol na tom trvá a používa veľmi pôsobivý obraz, ktorý nachádzame aj v modlitbe Otče náš. Píše totiž: „Bratia, nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali“ (porov. v. 8).

Ježiš nás naučil prosiť o odpustenie dlhov a sami ich odpúšťať. Existuje však bohatstvo, ktoré si navzájom dlhujeme bez toho, aby sme sa stali jeho väzňami: je ním dlh vzájomnej lásky. Všetka pozornosť, starostlivosť a dobro, ktoré sme prijali, nás robia slobodnejšími a schopnejšími prevziať zodpovednosť.

V Evanjeliu tejto nedele Ježiš každej kresťanskej komunite ukazuje aspoň dva spôsoby, ako prejavovať vzájomnú lásku. Prvým je naučiť sa bratsky napomínať. Je to citlivé a príliš často zabúdané umenie, ktoré si vyžaduje úprimnosť a postupnosť. Úprimne sa spolu rozprávať – najprv medzi štyrmi očami, potom, ak je to potrebné, v prítomnosti dvoch alebo troch ľudí a napokon, keď je to nevyhnutné, pred celým spoločenstvom – znamená postaviť sa zoči-voči skutočnosti a premeniť problémy a konflikty na príležitosti k rastu. Sťažovanie sa a ohováranie sú jednoduchšie, nič však neprinášajú a mnohé situácie ochromujú. Evanjelium nás naopak vychováva k slobode v láske.

Existuje aj druhý spôsob bratskej lásky, ktorý podľa Ježiša premieňa dokonca aj modlitbu: dohodnúť sa. A to nielen vtedy, keď medzi nami vznikne konflikt, ale aj vtedy, keď chceme Boha prosiť o nejaký dar. Pán hovorí: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18, 19). Tento prísľub naznačuje, že môžeme mať spoločné túžby, spoločné bolesti i spoločné nádeje a prostredníctvom modlitby rásť v jednote. Bez viery by sa každý mohol cítiť osamelý a podozrievať druhých, považujúc ich za cudzích a nepriateľov. Vďaka milosti sme však bratmi a sestrami, ktorí dokážu žiť v zhode: stretávať sa, odpúšťať si a navzájom sa počúvať v Pánovi.

Prosme Máriu, ktorá sa po anjelovom zvestovaní ponáhľala za svojou príbuznou Alžbetou, aby sa s ňou podelila o radosť i námahu tehotenstva, nech aj nás naučí radostne splácať dlh bratskej lásky.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk