Ani kolaps štátneho investičného fondu v Nórsku už nie je úplne nepravdepodobný, varuje jeho správca

Tzv. „ropný fond“, keďže je financovaný z príjmov štátu z ropy a zemného plynu, vznikol v roku 1996 a jeho hodnota odvtedy vzrástla z necelých dvoch miliárd nórskych korún na viac než 22 biliónov korún (približne 1,99 bilióna eur). Fond investuje do akcií, dlhopisov a nehnuteľností po celom svete s cieľom dlhodobého zhodnocovania majetku v prospech budúcich generácií.

Tangen v prejave v meste Arendal na juhu Nórska, kde sa tento týždeň stretáva domáca politická a spoločenská elita, varoval, že mimoriadny rast fondu nemožno považovať za samozrejmosť. Podľa neho bol čiastočne výsledkom šťastia a nikde nie je zaručené, že sa taký rast bude ešte opakovať.

„Môže ropný fond zmiznúť? Odpoveď je áno. A najhoršie je, že v dnešnom svete to nie je úplne nepravdepodobné,“ povedal. „Žiadna krajina v histórii nedokázala dlhodobo udržať taký rozsiahly majetok. Bohatstvo vždy napokon zmizne,“ dodal s odkazom na historické príklady Španielska či Veľkej Británie.

Tangen upozornil na viaceré riziká, ktoré by mohli fond oslabiť alebo zničiť. Medzi extrémne scenáre zaradil jadrovú vojnu či biologický terorizmus. Za reálnejšie však označil dlhodobú hospodársku depresiu, ktorú by mohlo vyvolať napríklad prasknutie „AI bubliny“, teda prudký prepad cien akcií firiem spojených s umelou inteligenciou, v kombinácii s obchodnou vojnou medzi Spojenými štátmi a Čínou.

Takýto vývoj by podľa neho pripomínal veľkú hospodársku krízu z roku 1929 a mohol by zmazať „najmenej 80 percent“ hodnoty akciových investícií fondu.

Nórska vláda môže každoročne čerpať z fondu najviac tri percentá jeho hodnoty, čo zodpovedá odhadovanému ročnému výnosu. Tento mechanizmus má zabrániť tomu, aby štát míňal samotný kapitál.