Nahlesová získala 414 zo 624 odovzdaných platných hlasov (66,35 percenta), Lengeová dostala 172 hlasov (27,6 percenta). Hlasovania sa zdržalo 38 delegátov, sedem hlasov bolo neplatných. Očakávalo sa pritom, že nová líderka získa okolo 75 percent hlasov, konštatoval týždenník Der Spiegel.

Pripomenul, že v porovnaní s inými voľbami predsedu dosiahla Nahlesová druhý najhorší výsledok – avšak väčšina uchádzačov v nich nemala protikandidáta. Horšie dopadol v roku 1995 len Oskar Lafontaine (62,6 percenta), ktorý kandidoval proti Rudolfovi Scharpingovi. Lafontaina vtedy podporila aj Nahlesová ešte ako líderka mládežníckej organizácie SPD (Jusos). Najhorší výsledok pri absencii protikandidáta (74 percent hlasov) dosiahol v roku 2015 Sigmar Gabriel.

Nahlesová vstúpila do SPD ako 18-ročná v roku 1988. V rokoch 1993-1995 bola šéfkou mládežníckej organizácie SPD (Jusos) v spolkovej krajine Porýnie-Falcko, v rokoch 1995-1999 viedla Jusos na spolkovej úrovni. Poslankyňou Spolkového snemu bola v rokoch 1998-2002, opäť sa ňou stala v roku 2005. Pôsobila aj ako podpredsedníčka SPD (2007-2009), generálna tajomníčka (2009-2013) a spolková ministerka práce (2013-2017). Šéfkou poslaneckého klubu SPD v Spolkovom sneme je od roku 2017.

V približne polhodinovom príhovore k delegátom Nahlesová vyjadrila obavy z ohrozenia demokratického systému pravicovými populistami. “Nejde o nič menej, než o zachovanie našej vlastnej demokracie,” cituje ju agentúra DPA.

Pravicoví populisti sú podľa nej veľkou výzvou pre demokraciu aj v Európe. “Pravičiari nevyhľadávajú konfrontáciu so silnými. Bojujú proti najslabším,” povedal Nahlesová narážajúc na vzostup Alternatívy pre Nemecko (AfD), vystupujúcej predovšetkým proti migrácii. “Tieto sily nie sú ľud, sú útokom na ľud,” zdôraznila, pričom kritizovala aj maďarského premiéra Viktora Orbána.

Najmä americký prezident Donald Trump úplne vymazáva zásadu solidarity a princíp “Amerika na prvom mieste” mu slúži iba pre jeho vlastné záujmy, tvrdí Nahlesová. Voči tomu sa však treba postaviť a jednou z úloh sociálnych demokratov musí byť to, že budú solidárnym obhajcom zneistených občanov.

SPD podľa nej symbolizuje slobodu, spravodlivosť a solidaritu. “Solidarita je to, čo najviac chýba v tomto globalizovanom, neoliberálnom, turbodigitálnom svete,” vyhlásila Nahlesová. Solidarita znamená aj bezplatné školy a univerzity – a v ekonomike ide o to, aby bol zisk na prospech všetkých.

Nahlesová na záver vyzvala členov SPD, aby s ňou spolupracovali. “Človek to sám nedokáže urobiť,” povedala. “Zvládneme to, sľubujem.” Po oznámení výsledkov hlasovania sa Langeová v krátkom príhovore poďakovala za podporu a nedeľňajší zjazd označila za začiatok obnovy SPD.

V predchádzajúcom prejave, ktorý podľa týždenníka Der Spiegel trval nakoniec len 16 minút, hoci si vybojovala právo, aby mohla hovoriť pol hodinu ako Nahlesová, kritizovala Langeová stratu dôležitosti svojej strany. SPD podľa nej chýba dôveryhodnosť, strana potrebuje skutočnú obnovu a musí sa “znova dostať do sŕdc ľudí”. Ako to chce dosiahnuť, však nekonkretizovala, poznamenal Spiegel. Langeová sľúbila delegátom, že bude “alternatívou skutočnej obnovy strany”. “Zvoliť si mňa znamená odvahu,” vyhlásila.

Napriek tomu, že Nahlesová viackrát vyzdvihla pojem “solidarita”, hlavnú zásadu politiky sociálnych demokratov, očividne sa jej nepodarilo presvedčiť svojich skeptikov.

V uplynulých mesiacoch si mnohých straníkov popudila presviedčaním o výhodnosti tzv. veľkej koalície s konzervatívcami. Výsledok voľby delegátov je tak zrkadlovým obrazom hlasovania členskej základne o účasti vo vláde: dve tretiny členov strany veľkú koalíciu vtedy podporili, tretina bola proti.

Langeová aj tak nemala veľké šance uspieť proti Nahlesovej, keďže podporu šéfke poslaneckého klubu vyjadrilo takmer 95 percent zo 7741 miestnych organizácií SPD a stálo za ňou aj vedenie strany.

Vo vlaňajších parlamentných voľbách utrpela SPD debakel a získala len 20,5 percenta hlasov. V bývalom Východnom Nemecku ju na mnohých miestach prevalcovala pravicovo-populistická AfD, navyše strane chýbala koncepcia ďalšieho postupu.

SPD musela začať s hľadaním nového lídra po tom, ako jej doterajší predseda Martin Schulz 13. februára oznámil, že zo svojho postu s okamžitou platnosťou odstupuje. Vo funkcii ho do zjazdu nahradil starosta Hamburgu Olaf Scholz, ktorý sa v novej spolkovej vláde stal vicekancelárom a ministrom financií. Ako nástupcu Schulza vedenie strany jednomyseľne nominovalo Nahlesovú.

Tomuto kroku predchádzal komplikovaný zrod koalície s CDU/CSU. Schulz najprv koalíciu s konzervatívcami odmietol a ohlásil odchod SPD do opozície, keď však stroskotali rokovania CDU/CSU s liberálmi a zelenými, so vstupom do vlády súhlasil.

Keď Schulz oznamoval odchod z čela SPD, zároveň sa zriekol funkcie ministra zahraničných vecí vo veľkej koalícii. Zdôvodnil to tým, že vnútrostranícka diskusia o jeho osobe ohrozuje úspech hlasovania členskej základne SPD o koaličnej zmluve s CDU/CSU.

SPD zažila v poslednom čase veľmi turbulentné obdobie. Zjazd máva zvyčajne každé dva roky, no prvý mimoriadny sa konal v marci 2017, keď Sigmar Gabriel strácajúci podporu odovzdal predsednícku stoličku Martinovi Schulzovi. Už v júni sa uskutočnil ďalší, na ktorom sa hlasovalo o programe pre jesenné voľby. V decembri nasledoval riadny zjazd, na ktorom bol Schulz potvrdený vo funkcii. Tento rok v januári sa konal opäť mimoriadny zjazd, ktorý len tesnou väčšinou schválil koaličné rokovania s CDU/CSU.

No a keďže Schulz po zavŕšení rokovaní odstúpil, posledný neplánovaný zjazd bol zvolaný na 22. apríla.