Anders Arborelius – konvertita, karmelitán a prvý kardinál v dejinách Švédska

Od luteránstva ku Katolíckej cirkvi

Anders Arborelius sa narodil 24. septembra 1949 vo švajčiarskom Sorengu, vyrastal však vo švédskom meste Lund v luteránskom prostredí.

V mladosti začal intenzívnejšie premýšľať o viere a postupne ho priťahovala katolícka spiritualita. Ako dvadsaťročný v roku 1969 konvertoval na katolicizmus. Toto rozhodnutie zásadne určilo ďalší smer jeho života.

Už v roku 1971 vstúpil do Rádu bosých karmelitánov v Norraby. Večné rehoľné sľuby zložil v roku 1977 v belgických Bruggách.

Karmelitánska spiritualita ticha, modlitby a kontemplácie sa stala jedným z najvýraznejších znakov jeho osobnosti. Za svoju obľúbenú sväticu označuje svätú Teréziu z Lisieux a sám priznáva, že mu je blízka predovšetkým tichá modlitba bez množstva slov.

Kňaz, teológ a znalec jazykov

Filozofiu a teológiu študoval v Belgicku a na Pápežskej teologickej fakulte Teresianum v Ríme, kde získal licenciát zo spirituality. Súčasne študoval moderné jazyky na univerzite v Lunde.

Kňazskú vysviacku prijal 8. septembra 1979 v Malmö.

Jeho jazykové schopnosti sú mimoriadne široké. Okrem rodnej švédčiny ovláda angličtinu, španielčinu, francúzštinu, nemčinu a holandčinu. Napísal tiež viacero kníh venovaných kresťanskej spiritualite a významným duchovným osobnostiam.

Prvý švédsky katolícky biskup od reformácie

Zásadný zlom prišiel v roku 1998. Pápež Ján Pavol II. ho vymenoval za biskupa Štokholmu a 29. decembra 1998 prijal biskupskú vysviacku.

Jeho vymenovanie malo veľký historický význam. Arborelius sa stal prvým katolíckym biskupom švédskeho pôvodu vo Švédsku od protestantskej reformácie v 16. storočí.

Štokholmská diecéza je navyše jedinou katolíckou diecézou vo Švédsku a zahŕňa celé územie krajiny. Arborelius sa tak postupne stal najviditeľnejším predstaviteľom švédskeho katolicizmu.

V rokoch 2005 až 2015 predsedal Škandinávskej biskupskej konferencii a následne bol zvolený za jej podpredsedu.

Prvý švédsky kardinál

Ďalší historický okamih nastal 28. júna 2017, keď ho pápež František kreoval za kardinála a pridelil mu titulárny chrám Santa Maria degli Angeli v Ríme.

Anders Arborelius sa stal prvým kardinálom v dejinách Švédska.

Samotné vymenovanie ho údajne prekvapilo natoľko, že spočiatku považoval správu za žart. Zdôrazňoval, že nikdy nebol karieristom a kardinálsku hodnosť sa usiloval prijať predovšetkým ako ďalšiu službu Cirkvi.

Postupne získal významné postavenie aj vo Vatikáne. Stal sa členom dikastérií pre klérus, biskupov, východné cirkvi a podporu jednoty kresťanov, ako aj Rady pre ekonomiku.

Katolícka viera v sekularizovanom Švédsku

Arborelius vedie Katolícku cirkev v prostredí, ktoré patrí medzi najsekularizovanejšie v Európe. Napriek tomu počet katolíkov vo Švédsku v posledných desaťročiach rástol, k čomu výrazne prispelo prisťahovalectvo katolíkov z Poľska, Chorvátska, Blízkeho východu, Latinskej Ameriky či ďalších častí sveta.

Kardinál podporuje prijímanie migrantov a utečencov, zároveň však opakovane odsúdil násilie a sociálne nepokoje a zdôrazňuje potrebu integrácie nových obyvateľov do spoločnosti.

Významnou témou jeho pôsobenia je tiež ekumenizmus. V krajine s dominantnou luteránskou tradíciou podporuje dialóg medzi kresťanskými cirkvami, pričom zároveň odmieta spoločné prijímanie Eucharistie bez plného cirkevného spoločenstva.

Obranca katolíckeho učenia

V otázkach viery a morálky zastáva Arborelius tradičné katolícke stanoviská. Obhajuje ochranu ľudského života, kňazský celibát a učenie Cirkvi o sviatostnom kňazstve a odmieta svätenie žien.

Kriticky sa vyjadroval aj k niektorým požiadavkám nemeckej Synodálnej cesty. Spolu s ďalšími škandinávskymi biskupmi upozorňoval, že základné kresťanské učenie nemožno meniť podľa spoločenských trendov.

Zároveň odmieta jednoduché rozdeľovanie katolíkov na „konzervatívnych“, „liberálnych“ či „tradičných“. Takéto politické kategórie podľa neho môžu prenášať stranícke rozdelenie do života Cirkvi.

Tichý hlas švédskeho katolicizmu

Jeho biskupské heslo In Laudem Gloriae – Na chválu slávy vyjadruje podľa neho samotné jadro jeho duchovného života: človek má svojím životom vzdávať slávu Bohu.

Anders Arborelius je známy pokojným vystupovaním, schopnosťou počúvať a neochotou vstupovať do zbytočných konfliktov. Práve jeho pokoj mu získal rešpekt aj medzi ľuďmi, ktorí s jeho náboženskými názormi nesúhlasia.

V roku 2022 ocenil jeho pôsobenie aj švédsky kráľ udelením medaily za významný prínos pre cirkevný život krajiny.

Príbeh Andersa Arborelia je v moderných európskych cirkevných dejinách výnimočný. Z mladého švédskeho luterána sa stal katolícky konvertita, karmelitánsky mních, prvý švédsky katolícky biskup od reformácie a napokon prvý kardinál v dejinách krajiny. V sekularizovanom Švédsku tak zostáva nenápadným, ale výrazným hlasom kresťanskej viery.