Môj profil 
Predplatné
V roku 1920 dosahovalo ČSR v HDP na obyvateľa hodnoty 80 % Rakúska a 70 % Nemecka. V súčasnosti však pri rovnakom ukazovateli výkonnosť dosahuje v prípade Slovenska iba 40 % a v prípade Česka 46 % z výkonnosti Rakúska. V prípade Nemecka dosahuje Slovensko 43 % a Česko 48 %. „K bohatším susedom sme sa približovali medzi vojnami a potom opäť po roku 1989. Česko a Slovensko ale čakali po rozdelení odlišné cesty, a to ako pre rozdielnu vyspelosť a infraštruktúru, tak aj prijatím eura na Slovensku. Kým v roku 1993 malo Česko o 56 % vyššie HDP na obyvateľa ako Slovensko, v roku 2004 bol rozdiel 38 % a v roku 2017 už len 14 %,“ vyčíslil výkonný riaditeľ spoločnosti TopForex Ivor Lehoťan.
Z hľadiska ekonomickej úrovne je rozdiel v dĺžke života a indexe jeho kvality výrazne menší. Napriek tomu si Slováci a Česi za sto rokov aj v kvalite života pohoršili. Oveľa viac pritom stratili Slováci, keď si v kvalite života oproti Rakúšanom pohoršili o 13,07 %. V prípade Česka bola strata výrazne menšia, konkrétne o 4,6 %.
Aj pri porovnaní priemernej dĺžky života sú na tom Slováci horšie. V tomto ukazovateli Česko svojich západných susedov prakticky dobehlo, keďže dĺžka dožitia je kratšia len o približne dva roky. Slovákom chýbajú v porovnaní s Rakúskom a Nemeckom až štyri roky. „Očakávaná dĺžka dožitia pri narodení veľmi rýchlo rastie v celom svete. V Európe teda obzvlášť. Môže za to predovšetkým technologický pokrok, ktorý zvýšil dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti a zvýšil životný štandard,“ konštatuje analytik Centra ekonomických a trhových analýz Pavel Peterka. Podľa jeho slov však ľudia nečítajú v novinách o hladomoroch v oboch krajinách a zároveň zažívajú najdlhšie obdobie mieru. „To sa pozitívne podpisuje na očakávanej dĺžke života. Česko i Slovenská republika patria v spomínanej kategórii k svetovej špičke,“ dodáva Peterka.
