Americký hi-tech nateraz prišiel v Indii o zákazku v prospech realistického ruského hi-tech

Niečo sa, ale zvrtlo. Nový minister financií a vicepremiér štátu Ajit Pawar vyhlásil, že samozrejme projekt úplne neruší. Lenže preto, že “tento Hyperloop ešte nikde nepostavili, jednoducho na svete neexistuje“, štát počká, kým “niekde postavia aspoň desať kilometrov“. “Keď uvidíme, že to funguje, budeme o tom uvažovať,“ povedal minister. Z rozpočtu Maháráštry sa však žiadne výdavky na výstavbu Hyperloopu v najbližších rokoch neplánujú.

Zaujímavé je, že o dva roky, v roku 2022, koncept Hyperloop “oslávi“ desať rokov. Prvýkrát ho zverejnil Elon Musk. V priebehu roka prezentoval spoločný tím dvoch Muskových spoločností, SpaceX a Tesla, koncept transportu budúcnosti (pretlakové kapsule s cestujúcimi na magnetickom vankúši sa pohybujú v podtlakovom trubkovom tuneli nadzvukovou rýchlosťou viac ako 1200 km za hodinu).

Potom, ale začalo niečo, čo The Wall Street Journal označil za “Hyperloop hnutia“: viaceré veľké spoločnosti, vrátane Virgin miliardára Richarda Bransona a veľkého počtu univerzitných tímov, začali súťaž Hyperloop projektov. Bransonova Hyperloop One a ďalšie spoločnosti už zverejnili plány výstavby Hyperloop tratí prakticky po celej planéte, zo Švédska do Indie a z Kalifornie na Ukrajinu. A toto hnutie aj naďalej prosperuje. Prebieha prieskum, práca, študentské tímy víťazia v súťažiach projektov. Podpisujú sa protokoly o zámeroch a memoranda o vzájomnom porozumení. Chýba len jedno: samotný Hyperloop.

A v niektorých krajinách už nechcú čakať na stelesnenie veľkého nadzvukového sna a odkladajú koncept do vzdialenej budúcnosti.

Z tohto hľadiska je dosť príznačný začiatok roku 2020. Vo veľkých médiách sa totiž objavujú ohavne triezve publikácie o celom rade značne reklamovaných projektoch.

V Nemecku začali naraz s obavami hodnotiť reálnosť “stopercentne zelenej energetiky“. Vo Veľkej Británii vyslovili v týchto dňoch pochybnosti o tom, že vývoj umelej inteligencie, ktorej človek bude konečne môcť zveriť pokrok a riadenie, je niekde na dosah.

Nebudeme sa dnes posmievať milovníkom kolonizácie Marsu, rovnako ako pripomínať ďalšie revolučné technológie, ktoré mali čoskoro zmeniť život, ale ukázalo sa, že ide o bubliny. Budeme hovoriť o iných veciach.

Nedávne desiate roky boli veľmi zvláštnou mini epochou. Začali veľkým strachom po svetovej kríze a možno práve preto nadšene uverili prelomovým technológiám, ktoré čoskoro zmenia všetky pravidlá hry a premiestnia svet do novej technologickej éry, éry nevídaného rastu.

Na úsvite dvadsiatych rokov máme nepochybne veľa zmien, ktoré vstúpili do nášho života, žiadna z nich však zatiaľ nevyzerá ako dvere do závratnej budúcnosti (podľa irónie osudu je to len globálne otepľovanie, proti ktorému všetci bojujú, ale ktoré uvoľní severnú morskou cestu a dáva nádej na osvojenie bohatstva skrytých pod grónskym ľadovým príkrovom, a potom možno aj v Antarktíde. To je, ale len tak mimochodom.)

Hlava MMF dnes hovorí o novom kole globálnej krízy, ktorá číha na ekonomiky, ktoré sa dosiaľ nespamätali z predchádzajúcej.

Robí to rok 2020 svojho druhu “rokom globálnej opice“, keď sú vystavené pochybnostiam sny desiatych rokov, na ktoré sa občas jednoducho zabúda.

Do popredia vystupujú otázky oveľa reálnejšie pre nepokojné nové dvadsiate roky. V tomto zmysle je symbolické, že súčasne so správou o zrušení indického Hyperloopu informujú miestne médiá o tom, že Rusko už spustilo výrobu systému S–400 pre Indiu v rámci transakcie za 5,6 miliardy dolárov. India má tiež dostať automaty Kalašnikova a dve stovky vrtuľníkov.

Keď nastáva doba realizmu, vyzerá drsný ruský hi–tech občas atraktívnejšie než magnetická kapsula vo vákuovom tuneli.