Architektúra globálnej moci sa ešte stále (hoci podľa vývoja geopolitickej situácie už nie nadlho) drží v zažitých koľajach: Hegemón z Washingtonu udáva trendy. Či už v oblasti silovej, ekonomickej, alebo kultúrno-spoločenskej. Naďalej masívne živí – prostredníctvom poklonkujúcich, myšlienkovo nesvojprávnych médií – univerzalistickú predstavu, že celý svet má „dospieť“ do jedného jediného správneho politického modelu, ktorým je liberálna demokracia…

Nuž, tri štvrtiny sveta, stojace mimo kolektívneho Západu, ktorého prosperita je postavená na koloniálnej minulosti, už vyjadrili svoje jasné NIE. USA má síce naďalej páky na to, aby držalo v područí krajiny tretieho sveta manipuláciou mien a nekonečným zadlžovaním, ale čoraz viac krajín sa ozýva hlasom volajúcich po skutočnej, a nie Amerikou dotovanej slobode. Rozširovanie hospodárskeho zoskupenia BRICS a mohutný záujem o vstup do tejto organizácie je toho evidentným dôkazom. Aj keď v zákulisí sa americká diplomacia snaží ťahať za nitky tak, aby sa veci vyvíjali v jej prospech.

Draví transatlantickí globalisti a intervencionalisti, ktorí sú skalopevne rozhodnutí na veky vekov zavádzať svetový mier prostredníctvom násilia či monetárnych manipulácií,však raz budú musieť pochopiť jednu vec: Nemôžete si kúpiť každého.

Naši opozičníci aj so svojimi mediálnymi poskokmi plačú nad úpadkom „liberálnej demokracie“ u nás. Ako sme už viackrát zdôraznili, Slovensko je parlamentná a nie liberálna demokracia. Demokratické zriadenie apriori, z Ústavy, nemá podliehať žiadnemu ideologickému modelu.

To ešte neznamená, že liberalizmus neobsahuje spoločensky prospešné prvky! Istotne sa zhodneme, že sloboda vyjadrenia, pohybu, či praktizovania viery sú také momenty, ktoré zásadne vplývajú na kvalitu ľudského života. Iná vec je potom bezbrehovosť liberalizmu, keď už nehľadí doľava-doprava, ignoruje zaužívané zvyklosti či tabu, a snaží sa rozbíjať spoločnosť postavenú na tradičných hodnotách experimentmi napríklad v oblasti kultúry alebo sexuálneho života. Nekontrolované zavádzanie progresivistických ideí bez náležitého preverenia ich spoločenskej prospešnosti či možných rizík prináša národu akurát pocit neistoty a úzkosti – keď prestávajú platiť dané istoty, život sa odrazu mení na pochod po pohyblivých pieskoch.

Potom niet divu, že alkoholické liečebne, reedukačné zariadenia, psychiatrie, alebo aj manželské poradne nestíhajú prijímať klientov…

Aj túto, odvrátenú stranu západného modelu bytia nám priniesol rok 1989. Hádam to nechce niekto spochybňovať.

Avšak slovenská vláda v aktuálnom zložení a svetonázorovom nastavení ponúka k temnej strane západných demokracií zjavnú alternatívu. A nie je to tak, ako laici v oblasti politickej filozofie tvrdia, že sa „obraciame na východ“!Je síce zjavné, že máme silného lídra, ale v tom nespočíva žiaden problém – keď sa povie „Francúzsko“, tiež si predsa predstavíte Macrona. Keď sa povie Brusel, prvá na um príde európska cisárovná Ursula. Každé politické zoskupenie potrebuje výrazného lídra, aby sa nerozpadlo.

Viete, Ficovi tu idú vyčítať utajovanú cestu do Kremľa, ale že Frau Ursula dohodla miliónové kšefty s Pfizerom cez esemesky, nad tým sa naše sorošmédiá nepozastavujú. To je ten dvojaký kilometer…

Takže znovu: Táto vláda nepestuje ani liberalizmus, ani komunizmus, ani nacionalizmus. Stačí si to overiť na krokoch, aké vykonáva. Vyhlasuje azda SNS, že Slovania stoja nad inými civilizáciami? Hovorí taký Blaha, že podniky treba zoštátniť a politické strany s výnimkou SMERu porušiť?

Pozorné oko politického výskumníka odhalí, že zo spomínaných ideológií si vláda vyberá len to najlepšie: Propaguje sa národná hrdosť s orientáciou na tradičné hodnoty našich predkov. Štát sa snaží byť sociálny, a finančne vypomáhať najslabším. Jeho zahraničná politika drží líniu s našimi západnými partnermi, no prezieravo neukazuje chrbát ani nastupujúcemu zriadeniu multipolárneho sveta s viacerými mocenskými centrálami.

A napokon, pokiaľ ide o výdobytky liberalizmu, jeden príklad za všetky: Nikto nezabraňuje v protivládnych demonštráciách, ktorých sa zúčastnili dokopy desaťtisíce ľudí. Vo sfére kultúry máme pritom tiež malú revoltu, a predsa dotyční radoví pracovníci nie sú prenasledovaní a nehrozia im postihy.

Keď si to zhrnieme, v podstate je Slovensko za súčasnej vlády aj národné, aj sociálne, aj nábožensky tolerantné, ba dokonca aj liberálne – zo všetkého si berie to dobré, a v zdravej miere. Dá sa dokonca povedať, že by sme mohli poslúžiť ako pozitívny a perspektívny vzor Poľsku alebo Českej republike.

Som presvedčený, že keby vláda formulovala svoj „manifest“ formou spoločenskej zmluvy, či inak reprezentatívneho dokumentu, a dokázala svoje kroky vysvetliť verejnosti všeobecne prístupným jazykom a štýlom, mohlo by to prispieť k určitej miere uvoľnenia spoločenského napätia, spôsobeného hodnotovým rozkolom, forsírovaným prozápadne orientovanými aktivistami.

A čo na to naši politickí komentátori, bývalí vrcholoví politici, a iní kuchynskí filozofi? Len si skúste vypočuť to nedoučené vajatanie ľudí ako Kňažko, Weiss, Hríb alebo Vašáryová. Posledná menovaná síce pozná teóriu „eurazianizmu“, ale odbije ju v rozhovore s Kordom mávnutím rukou, akoby všetko, čo neprišlo z Washingtonských kancelárií, postrádalo akýkoľvek význam či hodnotu. Toto je zjavný prejav mentálnej kolonizácie – a nie je v tom sama. Títo ľudia nemajú ani šajnu o tom, ako sa vyvíja súčasná politická filozofia, a aké sú jej potenciálne dopady na reálpolitiku a následne náš každodenný život. Napriek tomu sú presvedčení, že objavili patent na rozum – a majú dokonca toľko drzej samoľúbosti, že sa neostýchajú vystupovať vo verejnom priestore a zavádzať široké masy do osídiel svojich zastaralých teoretických fantázií a bludov…

Prečítajte si tiež:

• Prezident v novoročnom príhovore o zahraničnom smerovaní aj koalícii: Nebudem pobočkou!
• Pád vlády a predčasné voľby alebo rozpad PS?