Švajčiarsko je krajinou, ktorá je vo svete známa vysokou životnou úrovňou jej občanov. Pri hlbšom zamyslení sa, možno zistíme, že vo Švajčiarsku všetko funguje tak dobre aj preto, že je zároveň krajinou priamej demokracie. Vo Švajčiarsku sa každý rok a to na všetkých úrovniach – obecnej, kantonálnej a federálnej uskutoční viac ako 200 referend.

Skúsme zavrieť oči a na pár sekúnd si predstaviť, že by sa bežný Slovák (česť výnimkám) zdvihol 200- krát počas roka z gauča a išiel rozhodovať o pomeroch v krajine. Švajčiar však cielene ide, zaujíma sa a koná. Nenecháva veci len tak ležať ladom. Nemyslí si, že politici či starostovia majú patent na rozum. U nás ho majú. Patent na rozum dostali do vienka minimálne na štyri roky. A tak to už nateraz ostane.

Najpodstatnejším fígľom celej švajčiarskej priamej demokracie je, že pre platnosť referenda neexistuje žiadne oficiálne stanovené kvórum. Účasť na referendách vo Švajčiarsku sa obyčajne pohybuje medzi 30 – 50%. Pri dôležitých otázkach však účasť stúpne i nad 50%. Ľudia majú možnosť zúčastniť sa na hlasovaniach pri urnách, ale môžu hlasovať i poštou. Odpovede však musia byť vlastnoručne napísané aj podpísané, ako zábezpeka proti možnému falšovaniu. Švajčiari si inštitút referenda vážia hlavne kvôli tomu, že pomocou hlasovania vedia ovplyvňovať hospodárske otázky chodu štátu, eliminovať korupciu či lobistické záujmy v politike.

Švajčiarske referendum v praxi sa začína zberom podpisov. Po zozbieraní 100-tisíc podpisov má parlament 18 mesiacov na to, aby vyhlásil referendum. V referende zároveň ľudia rozhodnú, či sa otázka zapracuje do zákona alebo do novely ústavy. Prostredníctvom referenda môžu Švajčiari hlasovať o takmer akejkoľvek otázke, ktorá sa týka politiky, hospodárstva, alebo je to otázka etická. Švajčiari rozhodujú aj o vojenských otázkach, ako sú napríklad nákupy vojenských stíhacích lietadiel. Jednoducho povedané, Švajčiari rozhodujú doslova o všetkom a nenechávajú to len na politikov tak, ako sa tomu deje u nás.

Problémom slovenského referenda je jeho nefunkčnosť v praxi a to kvôli príliš vysokému volebnému kvóru. Prekročiť hranicu 50% je skoro nemožné, keďže protistrane, ktorej referendum nevyhovuje stačí v mediálnom priestore neustále spochybňovať otázku i účelnosť referenda. Po odporúčaní ľuďom, aby „hlasovali nohami”, a tak znížili volebné kvórum, využíva protistrana nefér výhodu- veď stačí neprísť, nezaujímať sa.

Dosiahnuť volebné kvórum 50% i viac je pri tom úplne jednoduché. Stačí novej vláde i parlamentu volebné kvórum zrušiť. Čo sa stane? Zavrite oči na pár sekúnd a skúste si predstaviť tie vystrašené tváre politikov a popri tom si ešte skúste predstaviť, ako by sa zmenil postoj všetkých, ktorí sabotovali deviate referendum. Pri demokratickom boji v referendových miestnostiach  by sa už „gaučovníci” stali nepodstatnými. O VÝSLEDKU V REFERENDE BY MOHOL ROZHODNÚŤ HOC I JEDEN STATOČNÝ SLOVÁK. Kto však na takúto zmenu volebného kvóra v budúcnosti naberie odvahu?

Mário Micenko