Hasiči, seniori aj obce mohli dostať viac. Košický kraj dáva na dotácie polovicu priemeru

Komu môžu dotácie pomôcť

Krajské dotácie majú pomáhať tým, ktorí svojou činnosťou zlepšujú život ľudí v regiónoch. Môžu z nich čerpať napríklad dobrovoľní hasiči, kluby seniorov, Jednota dôchodcov Slovenska, Matica slovenská, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ale aj kultúrne, športové či sociálne spolky.

Podporu môžu dostať aj samotné obce. Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy umožňuje kraju podporiť obce na svojom území pri spoločných úlohách, ktoré slúžia rozvoju regiónu (§ 8 ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z.). Organizáciám môže kraj prispieť na všeobecne prospešné a verejnoprospešné účely (§ 8 ods. 5). Košický kraj obce podporuje, napríklad cez samostatnú výzvu pre obce do 500 obyvateľov.

Nárok na dotáciu však nie je automatický. Kto môže žiadať, určuje vždy konkrétna výzva. O tom, kto peniaze dostane, rozhoduje kraj. Práve preto záleží na tom, koľko peňazí na dotácie vyčlení a ako ich rozdelí.

Bohatý kraj, skromná podpora

Košický kraj má tretie najvyššie vlastné príjmy spomedzi ôsmich krajov. V tom, koľko rozdelil na dotácie, je však až šiesty. Obyvateľ kraja dostal cez dotácie na komunitné, kultúrne a športové aktivity v priemere 1 € ročne. V Prešovskom kraji to bolo 3,15 €, v Nitrianskom 3,71 €.

Keby kraj dával na dotácie rovnaký podiel príjmov ako je slovenský priemer, mohol by za šesť rokov rozdeliť približne 9,1 mil. €, teda o 4,4 mil. € viac. Ide o vlastný prepočet z údajov NKÚ.

Koľko peňazí pôjde na dotácie, je politické rozhodnutie a nízka suma sama osebe nie je porušením zákona. Je to však otázka priorít. Kraj navyše nerozdelil ani peniaze, ktoré na dotácie sám schválil. Využil len 82 % z nich. Nitriansky a Banskobystrický kraj pritom ukazujú, že sa dá rozdeliť viac ako 90 %.

Jedna kontrola na 1 414 projektov

Košický kraj dáva najvyššiu priemernú dotáciu na projekt na Slovensku: 3 307 € pri slovenskom priemere 2 256 €. NKÚ považuje model menej, ale väčších dotácií za rozumnejší ako tisíce drobných príspevkov. Väčšia dotácia však znamená aj väčšiu sumu v riziku.

Za šesť rokov kraj priamo u prijímateľa skontroloval jediný projekt. Ostatné kontroloval prakticky len podľa vyúčtovania, ktoré predložil sám prijímateľ. Banskobystrický kraj s takmer rovnakými príjmami vykonal 399 kontrol na mieste.

NKÚ zároveň zistil, že základná finančná kontrola pri dotáciách nebola v Košickom kraji vykonaná v súlade so zákonom, prípadne bola len formálna. Je to povinná kontrola predtým, ako úrad vyplatí verejné peniaze. Okrem Košického kraja NKÚ toto zistenie konštatoval už len v Žilinskom kraji.

Kto uspel, vidno. Prečo, nie

Kraj zverejňuje, kto dotáciu dostal. Nezverejňoval však bodové hodnotenie žiadostí. Neúspešní žiadatelia ani verejnosť tak nevedia overiť, prečo jeden projekt uspel a iný nie. V rozpočte na roky 2020 a 2021 navyše chýbali ciele a merateľné ukazovatele dotácií. Poslanci teda schvaľovali peniaze bez možnosti zistiť, čo priniesli.

Kraj proti zisteniam NKÚ nevzniesol námietky. NKÚ ho zároveň uviedol ako príklad dobrej praxe pri evidencii dotácií v informačnom systéme a pri zverejňovaní otvorených dát. Na rozdiel od piatich iných krajov mal stanovené aj hodnotiace kritériá. Nástroje na nápravu teda kraj má.

Čo treba zmeniť

Tento smer opisuje aj ekonomická vízia Východ 2034: transparentné rozdeľovanie, objektívne hodnotenie žiadostí a pri každej podpore zverejniť, čo za ňu vzniklo. Košický kraj nezačína od nuly. Ak k dobrej evidencii pridá viac peňazí pre ľudí a skutočnú kontrolu, môže byť v dotáciách príkladom pre celé Slovensko.

O kandidátovi

Igor Šimko je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a Splnomocnenec pre rozvoj východného Slovenska. Vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov 2026 kandiduje na predsedu Košického samosprávneho kraja s programom KRAJ PODĽA ĽUDÍ, s podporou ľudí v regiónoch a 8 strán HLAS – sociálna demokracia a SMER-SD, Republika, SNS, Právo na Pravdu, Strana Vidieka, Starostovia a nezávislí kandidáti, Bratia Slovenska. Viac na igorsimko.sk.