Koloniálne západné veľmoci stále, až do omrzenia sa usilujú namočiť do svojho hriechu aj nás. A tu treba stále dokola opakovať: problém s ilegálnou migráciou si zapríčinili západné krajiny samy a my s ním nemáme nič spoločné. Prerozdelenie ilegálnych migrantov, o ktoré sa toľko usilujú, by pre nás v podstate znamenalo podieľať sa na nesení následkov za ich neplnenie si povinností.

Každá krajina „Schengenu“ má zodpovednosť za svoje hranice. Kým my sme si svoje povinnosti usilovne plnili, iné krajiny tak nekonali po celé desaťročia a nekonajú tak dodnes. Prečo by sme sa my mali na tom „solidárne“ podieľať? Bohaté koloniálne krajiny Západu sa s nami „solidárne“ nedelia o svoje bohatstvo, prečo sa máme deliť o ich problém, ktorý si spôsobili sami svojím nezodpovedným správaním?

Preto vlády, ktoré tu boli pred rokom 2020, odolávali tlaku na povinné rozdeľovanie ilegálnych migrantov členským krajinám EÚ na základe kvót. Potom prišla korona a prioritami sa stali iné veci, lenže táto téma sa vracia ako kedysi Lisabonská zmluva: stále dokola, až kým sa nenájdu politici, ktorí to nakoniec podpíšu. Keď to neprejde cez jednu vládu, tak počkáme, kým príde druhá…

A dnes sa kvóty opäť dostali na program dňa. Rada Európskej únie (EÚ) práve dnes, 8. júna 2023 v Bruseli rokuje o dvoch kľúčových migračných spisoch: o nariadení o systéme riadenia azylu a migrácie a o nariadení o konaní o azyle. Ak by tieto nové migračné podmienky boli jednohlasne schválené, už by nič nestálo v ceste tomu, aby boli záväzné aj pre Slovensko.

Aké budú? To záleží na dohode členov Rady, medzi ktorých patrí aj slovenský zástupca, minister vnútra Ivan Šimko. A tu treba spozornieť. Šimko, bývalý Dzurindov káder a v súčasnosti Čaputovej a Ódorov človek, totiž naznačil, že bude mať v Bruseli iný postoj, než bola doterajšia línia, ktorú Slovensko presadzovalo.

„Slovensko by malo byť otvorené európskemu riešeniu utečeneckej témy a podieľať sa na ňom. Jednak preto, lebo nejde o len o čísla, ale o milióny konkrétnych ľudských osudov, a jednak aj preto, aby sme boli solidárni s členskými štátmi Európskej únie, ktoré sú dnes prvé na rane,“ napísal Šimko na svojom Facebooku. A doplnil tiež: „Ide o veľkú mravnú tému našej doby, a preto sa k nej nestavajme ani sebecky, ani alibisticky!“

Pred novým, „sorosovským“ prístupom k migračným kvótam, ktorý zastávajú ľudia v prezidentkinej vláde, varuje dokonca už aj strana SaS. Vyzýva Šimka, aby povinné kvóty odmietol a držal v mene Slovenska doterajšiu líniu, ktorú nespochybnila ani jedna z predošlých vlád, a na ktorej bol trvalý konsenzus aj v rámci širokej verejnosti.

Treba veľmi silno zdôrazniť, že Šimko ako reprezentant tejto prezidentkinej vlády, ktorá nevzišla z volieb, a teda nemá legitimitu normálnej vlády a mala by iba „kúriť a svietiť“, nemá žiadne morálne právo v mene Slovenska a jeho občanov urobiť také vážne a prakticky nezvratné rozhodnutie, akým by bolo akceptovanie povinných migračných kvót, a tým praktické akceptovanie tisícov ilegálnych migrantov z kultúrne, civilizačne, jazykovo, nábožensky, skrátka všestranne nekompatibilných regiónov.

Dá sa len dúfať, že prinajmenšom Maďarsko a Poľsko takýto scenár nedopustia, ale napriek tomu to treba povedať veľmi jasne: ak by Šimko v Bruseli odsúhlasil nejaké riešenie, ktoré by bolo v rozpore s doterajším postojom Slovenskej republiky, a ktorého praktickým výsledkom by bol koniec slovenskej zvrchovanej kontroly nad migračnými prúdmi prichádzajúcimi na naše územie, tak by to bol bezočivý podvod, totálny podraz a otvorená vlastizrada, ktorá by si zasluhovala veľmi vážnu reakciu zo strany súdnej moci aj oklamanej a podvedenej verejnosti.

Pred časom sme o problematike migrácie písali viac, potom túto tému zatienili iné horúce udalosti, avšak ona nezmizla, skôr naopak. Verejnosť je globalistickým mediálnym mainstreamom aj naďalej manipulovaná a presviedčaná o tom, aká je migrácia prirodzená, prospešná a nevyhnutná. Tieto promigračné hoaxy, ako aj pádne odpovede na ne, sme už dávnejšie zhrnuli v tlačenom špeciálnom vydaní Hlavných správ, avšak vôbec nič nestratili na svojej platnosti. Pre ich aktuálnosť tento text uverejňujeme aj tu:

Ste imúnni voči promigračným hoaxom?

Informačný priestor je zaplavený propagandou, ktorá nás presviedča, aká je masová imigrácia nevyhnutná a potrebná. Žiaľ, človek v zhone všedných dní nemá vždy čas odhaľovať, či mu nie sú náhodou podsúvané falošné závery. Preto sa pozrime bližšie „na zúbok“ tým najčastejším dezinformáciám o masovej migrácii.

Promigračný hoax 1. Migrácia je obohatením.

Realita: Treba rozlišovať: imigrácia je pre národ obohatením – ak sa skončí úplnou integráciou imigrantov a ak existuje len v určitom rozsahu. Na Slovensku máme veľa cudzincov, aj Afričanov či Ázijčanov, ktorí tu študovali, našli si tu životného partnera, pracujú tu, vedia po slovensky, sú plne kultúrne, spoločensky, pracovne integrovaní. Toto je typ migrácie, ktorá je žiaduca a bezproblémová. Tú treba akceptovať.

A potom je tu druhý typ: masová invázia ľudí, ktorí do daného prostredia nepatria, nemajú často ani predpoklady, aby mohli byť integrovaní do spoločnosti, a ktorí budú v Európe vytvárať uzavreté enklávy, v princípe nepriateľské k okoliu. A ak sú množivejší ako pôvodné etniká a civilizácie, tak ich vytláčajú: najskôr z jednej ulice, potom z jednej štvrte, potom z celých oblastí. Konečnou fázou je tzv. kosovizácia: totálna výmena obyvateľstva. Čo iné to je, ak nie genocída? A ktorý rozumný človek môže toto podporovať?

V ďalšom texte budeme pre zjednodušenie pod imigráciou rozumieť výlučne ten druhý typ imigrácie.

Promigračný hoax 2. Migrácia je prirodzená, je márne sa proti nej brániť.

Realita: Celá história je o prirodzenej snahe skupín ľudí obsadiť iným skupinám ľudí ich životný priestor, či už vojnami alebo bez boja. Vždy sa to dialo a bude sa to diať. Áno, kto sa cíti na svojom území zle, má právo hľadať lepšie miesto – lenže ten, kto je na nejakom území doma, má ešte väčšie právo si ho pred votrelcami brániť. Obrana proti imigrácii je presne taká stará a prirodzená ako imigrácia. My máme plné právo povedať: Slovensko je naše, naši predkovia zaň preliali hektolitre krvi. Netreba nám ďalších, ešte k tomu kultúrne nekompatibilných obyvateľov. Tento postoj je zdravý a prirodzený, je v záujme uchovania našej krajiny pre našich potomkov.

Promigračný hoax 3. Nie ste paranoidní? Takmer žiadnych imigrantov tu nemáte a kričíte…

Realita: Toto veľmi hlúpe klišé je naozaj nákazlivé. Človeka trpiaceho touto hlúposťou sa spýtajte, či sa nechal očkovať proti korone. A ak áno, tak sa opýtajte, načo sa nechal očkovať, veď predsa ešte koronu nemá…

Ak by sme hranice zavreli až po príchode desaťtisícov ľudí, ktorí si tu budú tvoriť vlastný svet na úkor toho nášho, môže už byť neskoro.

Promigračný hoax 4. Hrozba vytlačenia nás z vlastnej krajiny je zveličená, to sa predsa nedeje z roka na rok…

Realita: Pre niektoré ideológie storočie nehrá rolu. Áno, proces výmeny obyvateľstva je pomalý: v Kosove to trvalo sto rokov, na Západe sa situácia po niekoľkých desaťročiach dostáva na niektorých miestach, dajme tomu, do polčasu. Ale demografia nepustí: ak niektoré skupiny ľudí majú na jednu ženu priemernú pôrodnosť štyri deti a iné jeden a pol dieťaťa, tak je úplne jasné ako to o pár desaťročí dopadne.

A môže to byť rýchlejšie, než by sa mohlo zdať. Kto neverí že to hrozí, kto nevie, čo je exponenciálny rast, môže si skúsiť vyriešiť nasledujúci príklad. Na jazere sa objavilo lekno, ktoré má tú vlastnosť, že sa každý deň zdvojnásobí jeho počet. Na druhý deň už boli lekná dve, na tretí deň boli štyri, a tak to išlo ďalej. Za 20 dní lekno pokrylo polovicu jazera. Koľko dní bude trvať, kým lekno pokryje aj druhú polovicu jazera a bude pokryté celé jazero? Ďalších 20 dní? Veru nie. Odpoveď je jasná, ale aj prekvapujúca zároveň: len jeden jediný deň.

Promigračný hoax 5. Dnes už sú predsa iné časy, už netreba chrániť zem mečom. Žijeme v civilizácii, musíme sa navzájom tolerovať…

Realita: Boli naši predkovia hlúpi, keď chránili svoju zem pre svojich potomkov? Im stálo za tie obete, že namiesto nejakej inej kultúry sme tu dnes my. Nám to za pokračovanie už nestojí? Čo sa zmenilo? V čom je ten náš „moderný“ pohľad múdrejší? A čo je na ňom vlastne moderné? V prírode aj ten najmenší tvorček robí všetko preto, aby prežilo práve jeho potomstvo, a udržal tak svoju stopu v tomto svete, obetuje aj svoj vlastný život. A tu, úžasný tvorca civilizácie zrazu nestojí o to, aby prežili jeho gény, jeho kultúra, jeho dielo? Je to prejav vykorenenosti, dezorientácie, degenerácie. Hovorí to o strate normálnych, prirodzených hodnôt a ich výmenu za detinské zábavky nedozretých jedincov.

Za hranicami čakajú milióny ľudí, ktorým to za to stojí, ktorí majú ako prvú povinnosť mať čím viac potomstva a pre svoju vieru, etnikum, kultúru obsadiť nové územia. Tí nás tu vďačne vystriedajú, ak im to dovolíme. To chceme?

Promigračný hoax 6. Aj Slováci migrovali a vy teraz chcete uprieť toto právo druhým.

Realita: Po prvé, Slováci sa vždy asimilovali, alebo to boli iba dočasní pracovní migranti – vždy išlo o spomínaný prvý druh imigrácie. A druhá vec: tí, ktorí odišli, to boli oni – to nie sme my. My nie sme zodpovední za ich odchod, správanie, morálku. My, resp. naši predkovia, sme urobili iné rozhodnutie: zostali sme vo vlasti, nešli sme dobývať cudziu krajinu. Teda poukazovať na to, že niektorí odišli, je bezpredmetné.

Promigračný hoax 7.  Západ má s migráciou problém. Mali by sme byť solidárni a pomôcť im.

Realita: Západ nebol s nami nikdy skutočne solidárny. Nebol solidárny, keď vyraboval cennosti zo svojich kolónií po celej planéte, nebol solidárny, keď nás zradil v Mníchove a nebol v skutočnosti solidárny ani keď sa tak tváril neskôr, sledujúc tým svoje geopolitické zámery. Vôbec nebol solidárny, keď ukradol našu ekonomiku a nie je solidárny ani teraz, keď sme iba jeho neokoloniálnou dŕžavou. Migračný problém si Západ spôsobil sám neokolonializmom, imperiálnymi vojnami, používaním „gastarbeiterov“ ako lacnej pracovnej sily, nestrážením hraníc a idiotskou politikou „Wir schaffen das“. Nič z toho sme my nerobili a neprofitovali z toho, a preto nemáme dôvod si zo „solidarity“ tiež vyrobiť problém, ktorý si oni spôsobili vlastnou pahltnosťou a hlúposťou.

Okrem toho: my im v skutočnosti ani nemôžeme pomôcť. Ak by sme si k sebe vzali hoci stotisíc exotických cudzincov, my budeme mať už natrvalo problém, ale pre Západ to bude iba kvapka v mori, ktorá tam už za pár týždňov opäť pritečie z bezodnej zásobárne záujemcov z Afriky či Ázie. Tento problém sa musí riešiť systémovo a my, paradoxne, Západu môžeme najlepšie pomôcť tým, že sa odmietneme podieľať na pokračovaní doterajšieho trendu – oni budú o to skôr donútení s tým niečo skutočne robiť.

Promigračný hoax 8. Máme tu Rumunov, Ukrajincov, Srbov, ktorí pracujú na miestach, na ktoré nie je dosť Slovákov. To je dôkaz prospešnosti imigrácie.

Realita: Tí ľudia zväčša odídu po pár rokoch domov. Aj tu je na debatu, či sú pre bežných ľudí v ich meste takíto hostia prínosom, ale v princípe tu ide o ľudí s európskym, nám príbuzným kultúrnym a sociálnym pozadím, to je opäť prvý typ migrácie, na ktorej nie je nič zlé.

Takmer nič. Totiž všetci vieme, že sa nepatrí hádzať smeti na trávnik – veď ako by to vyzeralo, keby to tak robil každý. A tu sa treba pýtať podobne: aká je to morálka, keď každý, kto má dosť peňazí, si dovolí preplatiť a ukradnúť najlepších ľudí z iných krajín? Je to vlastne sebecká neokoloniálna pyramídová hra s ľuďmi, kde na všetko dopláca ten posledný v rade.

Promigračný hoax 9. Migranti tu aj tak neostanú, lebo na Západe dostanú vyššiu podporu.

Realita: Áno, zatiaľ je pre nich naozaj atraktívnejší Západ. Lenže to sa môže rýchlo zmeniť. Ak by na Západe došlo k vážnemu konfliktu dobyvateľov s domorodcami, mohli by hľadať útočisko u nás. Dá sa tiež konšpirovať o snahe určitých kruhov ich finančne motivovať, aby zostávali radšej u nás, prípadne to urobiť tak, aby sme to my platili, a ani o tom nevedeli. Okrem toho, nie každý hľadí iba na výšku podpory. Niektorí tu už majú kontakty, rodinu a hľadajú skôr zázemie než čokoľvek iné.

Príkladom sú „kebabníci“ – keď sa niekde usídlia, obsadia určitú ekonomickú niku, z ktorej vytlačia ostatných. Vezmite si napríklad obchodnú ulicu v Bratislave: koľko fast-foodových prevádzok tam majú Slováci? Ich už potom ani nezaujíma, ktorý štát dáva akú podporu: už majú svoj vlastný svet a je len prirodzené, že sa k nim budú pridávať ďalší ich blížni.

Promigračný hoax 10. Mám rád pestrosť. Rád jedávam exotické jedlá, spoznávam cudzie kultúry. Chcem aby naša krajina bola takáto pestrá, a nie iba fádne jednofarebná.

Realita: Treba rozlišovať: veľkomesto je vždy kozmopolitné a vidiek prirodzene tradičný. Všade vo svete vo veľkomestách existujú exotické reštaurácie, obchody a menšinové spoločenstvá. Teda kto chce pestrosť, musí žiť v meste. Bratislava či Košice dnes takúto pestrosť ponúkajú – oveľa viac chýba autentická ponuka toho nášho, slovenského.

A potom je tu iná dimenzia. Chýbajú dotyčným milovníkom pestrosti na Slovensku celé štvrte obývané inými etnikami, s inou kultúrou a civilizačnými zvyklosťami? Naozaj? A koľkí z nich si chodia užívať kultúrnu odlišnosť do rómskych osád? Že nechodia? Že oni uznávajú len ten kozmopolitný „créme de la créme“? A nie sú náhodou títo snobi ešte väčší rasisti, než tí, ktorých tak označujú?

Promigračný hoax 11. Ľudia, ktorí odmietajú imigrantov, sú extrémisti, fašisti, xenofóbi.

Realita: Extrémista je človek s názormi, ktoré sú v rámci spoločnosti extrémne. V Európe mnoho miliónov ľudí odmieta migráciu druhého typu (neintegrovateľnú, genocídnu), takže tieto názory nie sú už extrémom, ale pomaly už hlavným prúdom.

Nie sú fašistické: nehlásajú nenávisť ani agresivitu voči cudzincom, ale svojbytnosť a princíp „siať na svojom a žať tiež len na svojom“. Nehovoria, že nejaká skupina ľudí by mala byť menejcenná či naopak vyvolená – práve to sú príznaky skutočne fašistického zmýšľania.

A či sú xenofóbne? Zamieňať odpor proti masovej imigrácii s nenávisťou voči cudzincom je hrubá demagógia. Väčšina ľudí, ktorí odmietajú imigráciu, má k cudzincom priateľský vzťah, priatelia sa s nimi a tešia sa z ich návštev. Rozlišujme však: je rozdiel prísť niekam na návštevu a prísť tam bez pozvania natrvalo bývať. Ak chápeme xenofóbiu ako skutočnú nenávisť voči všetkému cudziemu, tak potom je na Slovensku xenofóbov minimum.

Promigračný hoax 12. Ste netolerantní voči cudzím náboženstvám.

Realita: slovenská spoločnosť je naozaj tolerantná, mnohí radi poznávajú cudzie civilizácie, venujú sa orientálnym cvičeniam či športom. Drvivá väčšina Slovákov nemá nič proti cudzím náboženstvám či kultúram a ich rituálom a kratochvíľam. Dokonca, nech ide hoci aj o kanibalizmus, kameňovanie, odsekávanie rúk či hláv, tolerujeme to – kým sa to deje tam u nich. Nechceme cudzincom zasahovať do ich spôsobu života, ale to isté žiadame aj od nich. Ich náboženstvá nám nevadia ani na Slovensku, kým nehrozí, že budú zasahovať do práv tu žijúcich ľudí s odlišným svetonázorom či vyznaním.

Obavy mnohých Slovákov sa takmer výlučne týkajú jednej konkrétnej agresívnej ideológie maskovanej ako náboženstvo, ktorá v praxi realizuje svoj program ovládnutia celého sveta, aj vďaka prorokom prikázanej vysokej pôrodnosti svojich šíriteľov.

Je zásadný rozdiel medzi prirodzenou a žiaducou slobodou vierovyznania a zjavným, i keď plazivým pokusom o (prinajmenšom kultúrnu a náboženskú) genocídu, hoc by tento aj bol otázkou mnohých desaťročí. Demokracia nie je povinnosťou k nezmyselnej kultúrnej sebazáhube!

Promigračný hoax 13. Vymierame. Ak k sebe nepustíme migrantov, vymrieme.

Realita: Je to presne naopak. Doktrína, ktorú hlásajú xenofili, že demografický problém dá riešiť iba masovou imigráciou, je založená na hoaxe o tom, že civilizácia, kde klesne priemerná pôrodnosť na jednu ženu pod nejakú hranicu, je odsúdená na zánik. Vraj to zistila nejaká štúdia po preskúmaní historických ríš a civilizácií. Podvod spočíva v tom, že tie upadajúce ríše nezanikli samy od seba, ale spravidla boli pohltené inými, silnejšími. Ak si našu relatívne zdravú krajinu so zdravou a rôznorodou populáciou ubránime, nie je žiadny dôvod, prečo by nemalo dôjsť v určitom momente opäť k nárastu pôrodnosti. Dynamika populácií tak fungovala milióny rokov: keď dosiahne strop, vplyvom vonkajších podmienok klesá, a naopak, keď dosiahne dno, prirodzene, so zväčšovaním priestoru na expanziu, začne zase stúpať. Prepustenie priestoru cudzincom nie je riešením problému pôrodnosti pôvodnej populácie, ale presne naopak, jej vytlačením, záhubou – genocídou.

Promigračný hoax 14. Populácia starne. Čochvíľa nebude dosť mladých, ktorí by pracovali na toľkých dôchodcov.

Realita: Pri dnešných technológiách stačí na výrobu v poľnohospodárstve i priemysle len malý zlomok počtu ľudí oproti minulosti. Už netreba toľko „nádenníkov“, ale skôr expertízy a skúsenosti: teda to, čo prichádza s vekom. Napríklad v prestarnutom Španielsku majú veľký problém s množstvom neupotrebiteľných nezamestnaných mladých ľudí. A ako si xenofili predstavujú riešenie? Aj milión 20-ročných migrantov by znížil vekový priemer päťmiliónového štátu len o pár percent. Koľko by ich teda bolo treba, aby citeľne zmenili demografiu? Dva milióny? Päť? A čo ďalej? Keď sa tu zabývajú, začnú byť aj plodiví tak ako my, teda málo? Aký zmysel potom bude mať ich dovoz? A keď zostarnú, tak bude treba nabrať zase nových, a tak stále dokola? Alebo sa budú aj u nás množiť tak ako u seba doma? A ak áno, koľko ľudí tu potom bude žiť o pár desaťročí?

Promigračný hoax 15. Viac pracovitých rúk znamená viac bohatstva pre všetkých, teda vyššiu životnú úroveň.

Realita: Tvrdia nám, že bez dovozu cudzincov sa nám nepodarí udržať životnú úroveň. Áno, keby sme sem z cudziny priviezli napríklad päť miliónov šikovných robotníkov, HDP Slovenska by sa znásobilo, firmy by znásobili výkony aj zisky, pre peňaženky majiteľov by to boli tie podstatné čísla – ale zlepšil by sa život obyčajných ľudí? Platy by možno narástli, ale aj ceny, množstvo prachu, hluku, betónu, dopravných zápch. Spýtajte sa trebárs nitrianskych záhradkárov, či im automobilka priniesla zvýšenie životnej úrovne…

Promigračný hoax 16. Miesta je tu predsa dosť pre všetkých.

Realita: Je päť a pol milióna obyvateľov na Slovensku málo? Je to akurát? Alebo je to už viac ako by bolo žiaduce pre optimálny životný štandard občanov? Propagátorom masovej migrácie, žijúcim kdesi v príjemnom závetrí, by z hľadiska ich ziskov vyhovovalo to tu prehustiť, aby sa čím viac vyrábalo, spotrebúvalo a zarábalo. Ale my ostatní väčšinou necítime, že by sme v našej ulici, meste či štáte potrebovali ďalších spoluobyvateľov. Pôda a bývanie sú už príliš drahé, lebo sú príliš vzácne. Štandard v ktorom žijeme, sociálna politika, hypotéky, kariéra, byty, autá… všetko je robené na mieru malým rodinám. Mať viac detí je vnímané ako riskantné, náročné, takmer asociálne. A veľa ďalších javov naznačuje, že nás je v Európe už teraz akurát dosť.

Záver

V mojom byte bývam ja. Hoci rád prijímam návštevy, nechcem sa oň s nikým deliť. Každý rozumie tejto logike. Ale je zvláštne, že nie každý už chápe, že podobne sa treba pozerať aj na náš štát. Stará múdrosť hovorí, že Slovensko sme nezdedili od predkov, ale máme ho požičané od potomkov. A patrí sa rozdávať z požičaného?