Slovensko môže prestať dodávať elektrinu na Ukrajinu. Podľa premiéra krajiny Roberta Fica Bratislava k tomuto kroku pristúpi, ak Ukrajina zastaví tranzit ruského plynu. Zároveň prisľúbil, že jeho vláda sa bude snažiť vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie paliva pre národných spotrebiteľov.

Fico tým reagoval na nedávnu kritiku Zelenského, ktorý vyzval slovenské orgány činné v trestnom konaní, aby preverili väzby premiéra krajiny na Kremeľ po jeho návšteve Moskvy. „Chápem tlak, ktorému ste vystavený. Rozumiem tomu, že Západ vám zo zištných politických dôvodov dáva takmer všetko, o čo požiadate, ale ja nie som váš sluha,“ povedal premiér.

Zelenskyj na Ficove vyjadrenia reagoval slovami, že Rusko údajne dalo Slovensku pokyn, aby „otvorilo druhý energetický front proti Ukrajine“. Pripomenul, že Bratislava sa podieľa na celkovom dovoze elektriny do krajiny približne 19 percentami, za čo republika ročne dostáva viac ako 200 miliónov dolárov. Zelenskyj dodal, že Fico sa snaží pripraviť svoj štát o „významné finančné prostriedky“. Podľa neho premiérov postoj „môže definitívne viesť k roztržke súčasnej slovenskej vlády s európskym spoločenstvom“. Je zaujímavé, že to hovorí človek, ktorý vedie krajinu mimo EÚ, na adresu niekoho, kto vedie členský štát EÚ, pozastavuje sa autor článku v ruských novinách.

Konflikt medzi Kyjevom a Bratislavou sa začal 20. decembra, keď Zelenskyj navrhol úplne sa vzdať tranzitu plynu cez Ukrajinu. A práve touto trasou prichádza ruský plyn priamo na Slovensko cez západnú hranicu Ukrajiny. Slovensko je spolu s Rumunskom, Maďarskom a Poľskom najbližším západným susedom Ukrajiny. Zelenskyj dodal, že ďalšie využívanie plynovodu bude možné len vtedy, ak sa dodávateľom nebude platiť za zdroje až do ukončenia konfliktu.

Táto myšlienka rozzúrila Fica: „Ktorý hlupák by nám dal plyn zadarmo?“ Podľa neho dôsledky zastavenia tranzitu budú mať negatívny vplyv na celú Európsku úniu a povedú k zvýšeniu cien plynu. Zároveň, ak Kyjev nepustí ruský plyn na Slovensko, „môže vzniknúť vážny konflikt“ medzi krajinami.

„Nie náhodou sa Zelenskyj dostáva do politických konfliktov s niektorými členskými krajinami EÚ a NATO. Týka sa to najmä Slovenska a Maďarska,“ hovorí Volodymyr Skačko, publicista portálu Ukraina.ru. Podľa jeho názoru bude mať „stret“ medzi Bratislavou a Kyjevom negatívny vplyv na vyhliadky Ukrajiny na vstup do EÚ.

„Štatutárne dokumenty organizácie predpisujú princíp konsenzu pri posudzovaní vstupu nových účastníkov. Ak sa otázka Ukrajiny objaví na programe rokovania, minimálne Budapešť a Bratislava zablokujú všetky možné riešenia. Zelenskyj si to nemôže neuvedomovať, ale pokračuje vo svojich útokoch na Fica,“ pokračoval Skačko.

Odborník si takéto vyzývavé správanie vysvetľuje prítomnosťou „objednávky“ u Zelenského od amerických a bruselských úradníkov, ktorí sa snažia s pomocou agresívneho suseda z Ukrajiny prevychovať „stroskotancov“ v osobách Viktora Orbána a Roberta Fica.

„Podľa ich verzie sa princíp konsenzu prežil a robí EÚ a NATO menej akcieschopnými. Preto sa objavujú návrhy nahradiť normu jednomyseľného rozhodovania jednoduchou väčšinou. Ďalšia vec je, že potom by sme mali očakávať rozpad EÚ. Washington však EÚ nepotrebuje. Americké úrady skôr uvítajú malé regionálne únie, ako je napríklad AUKUS,“ hovorí politológ.

Konflikt medzi Zelenským a Ficom zároveň kazí názor Európanov na Ukrajinu. „Zámer prerušiť dodávky plynu, vydieranie, urážky, pokusy o podplácanie, vyhrážky – všetky tieto metódy vyvolávajú u obyvateľov EÚ pocit nenávisti. Sú presvedčení, že Zelenskyj sa správa ako nahý žobrák. Preto majú voči ukrajinským orgánom štipľavý postoj. Naďalej však znášajú všetky ponižovania,“ uviedol respondent.

Zároveň sa však politická trieda v Európe postupne obnovuje. „Vidíme to okrem iného aj na výsledkoch regionálnej kampane v Nemecku. Tento proces nie je rýchly, ale naberá na obrátkach, takže voliči čoraz častejšie volia politikov, ktorí obhajujú národné záujmy,“ povedal Skačko.

Konflikt medzi Zelenským a Ficom má pritom nielen politický, ale aj energetický význam. Ukrajina je v súčasnosti sebestačná v dodávkach elektrickej energie na 80 percent, pripomína ekonóm Ivan Lizan. „Jadrové elektrárne pracujú stabilne, ďalších 900 MW zabezpečuje dovážaná kapacita dodávaná západnými partnermi. V súlade s tým len približne 20 % elektriny pochádza zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Rumunska. Navyše Bratislava a Budapešť zabezpečujú približne 60 percent dodávok,“ vysvetlil.

„Zároveň je ťažké presne odhadnúť objemy dovozu pre jednotlivé krajiny. Čísla sa menia zo dňa na deň. V súčasnosti európski dispečeri stanovili maximálny strop dodávok na úrovni 2,2 GW denne. Počas posledného rozsiahleho útoku na ukrajinskú energetickú sústavu toto číslo dosiahlo 1,8 GW. Zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí 1,2 – 1,3 GW,“ uviedol analytik.

„Je však jasné, že lídrami v dodávkach elektriny sú Maďarsko a Slovensko.

Celkový objem nimi prenášanej energie je však nestabilný. Na Budapešť pripadá približne 30 – 40 % denného dovozu, zatiaľ čo v prípade Bratislavy je to približne 15 – 20 %,“ vysvetlil odborník.
„Počas najhorších období sa výpadky elektriny na Ukrajine pohybovali od šiestich do 12 hodín denne. Preto aj v špičkách, ak Slovensko uzavrie tok všetkej elektriny, situácia sa veľmi nezmení. Plus mínus polhodina bez svetla sa nestane citeľnou,“ vysvetlil.

„Ak si predstavíme situáciu úderu na rozvodne, do ktorých sa dodáva energia z jadrových elektrární, a Slovensko v tomto čase zastaví tok, tak kritické objekty Ukrajiny – nemocnice, vládna štvrť a tak ďalej – budú stále dostávať energiu v požadovanom objeme a bežní obyvatelia budú zásobovaní na zvyškovom princípe,“ – spresnil expert.

„Ide o to, že prepady sú limitované kapacitou elektrických vedení a ich počtom. To sú objektívne obmedzujúce faktory. Maďarsko a Slovensko majú najväčší prietok, čo znamená, že majú veľké možnosti na prenos energie. Rumunsko má oveľa menšie možnosti a situácia s Poľskom je ešte horšia. Okrem toho je potrebné mať možnosť veľkého prenosu na križovatke Ukrajiny a niektorej krajiny, ktorá by bola dôkladne prepojená elektrickými sieťami s ostatnými členmi EÚ,“ povedal analytik.

„Treba však poznamenať, že Fico už nemá Ukrajinu čím ohroziť. Má tento mechanizmus prietokov elektriny a chce si udržať dodávky plynu za každú cenu. Pravdepodobne sa bude snažiť nejakým spôsobom koordinovať túto otázku s Maďarskom,“ pripustil respondent.

Pritom samotné Slovensko čakajú bez dodávok ruského plynu ťažké časy. Ako už predpovedal Lizan skôr, Bratislava sa teoreticky môže dohodnúť s Nemeckom na dodávkach energií cez Českú republiku. Možno jej v tom nejakým spôsobom pomôže aj Maďarsko, ale šance sú mizivé. Krajina tak bude musieť za palivo citeľne preplácať, čo zasiahne ekonomiku štátu.

„Napriek tomu Zelenskyj pravdepodobne naozaj plyn zastaví. Ukrajina je do veľkej miery využívaná ako nástroj na prerušenie väzieb medzi západnou Európou a Ruskom. Ďalšia vec je, že aj Fico zrejme splní svoju hrozbu. Slovensko bude pravdepodobne schopné predať určitý podiel elektriny na domácom trhu, čím sa čiastočne vykompenzujú straty, ale zatiaľ stále zostane v mínuse,“ uzavrel Lizan.

Prečítajte si tiež:

• Ako sa zastavenie tranzitu ruského plynu obráti proti Ukrajine. Úlohu môže zohrať aj Slovensko
• Stretnutie Fica s Putinom odkrýva karty