Hlavné správy: Aký je váš pohľad na dianie na Slovensku v súvislosti s aktuálnym bojom o ovládnutie NBÚ, SIS a ďalších štátnych inštitúcií skupinou novodobých inkvizítorov blízkou určitým protislovenským silám?

Miroslav Radačovský: Časť politických síl využila trestné stíhania, ktoré sa započali nástupom Matovičovej vlády voči nominantom strany Smer, ktorí sa z takého či onakého dôvodu stali tzv. kajúcnikmi. Podarilo sa im dosiahnuť, že tí kajúcnici čosi porozprávali, a boli to vážne veci. Osobne si myslím, že to dosiahli spôsobom, ktorý nebol v súlade so zákonom, možno nátlakom – a nátlak nemusí byť fyzický, nátlak môže byť aj to, keď vám niekto jemne naznačí, že by sa mohlo stať čosi, čo si neželáte. A tieto výpovede sa snažia zneužiť a ešte do volieb z toho vytĺcť nejaký kapitál a strany politických protivníkov pomocou toho nejako znemožniť.

Hlavné správy: Myslíte si, že voľby toto nechutné predstavenie ukončia?

Radačovský: Do volieb to podľa mňa potrvá, ale otázka je, čo sa bude diať po voľbách. Stretol som sa aj s názorom, že po voľbách sa všetko skončí, lenže to nebude tak, že po voľbách sa vezmú spisy a vyhodia sa von oknom. Treba si uvedomiť, že každé začaté trestné stíhanie sa musí nejakým spôsobom aj ukončiť – zastavením, vznesením obvinenia, odsúdením či oslobodením. Tento problém tu teda bude aj po voľbách, ale mám trochu obavu z inej veci.

Môže nastať taký problém – a možno práve s tým ráta skupinka tých inkvizítorov, ako ich vy nazývate – že ak po nástupe novej vlády ľudia, ktorí budú chcieť rozhodovať nestranne a objektívne, dostanú na stôl všetky tie začaté trestné konania, ktoré sú, podľa toho, čo bolo medializované, naozaj dosť nepodložené, tak im neostane nič iné, ako niektoré veci zastaviť, niektorých ľudí oslobodiť. A to bude voda na mlyn týchto ľudí, ktorí budú kričať: „Vidíte, len čo prišli, všetko zastavujú!“ Takže z pohľadu občana sa vlastne dilema, komu tu veriť, nekončí.

Hlavné správy: Ako je možné, že sme sa dostali do takejto situácie?

Radačovský: Toto všetko sa stalo najmä preto, lebo polícia podľa môjho názoru získala príliš veľkú moc, presahujúcu určité prirodzené hranice jej pôsobnosti. A potom, nie je predsa možné všetko opierať len o výpovede kajúcnikov.

Hlavné správy: A dá sa tým kajúcnikom vôbec veriť? Veď tu do očí bije ten možný konflikt záujmov, to je predsa jasný priestor pre win-win situáciu medzi dvomi stranami hrajúcimi nečisto: povedz nám čo potrebujeme počuť, aby sme mali kompromitujúci materiál na našich nepriateľov, a my ťa nepošleme do basy…

Radačovský: Vždy treba brať do úvahy, ako sa tí ľudia stali kajúcnikmi, ako sa dopracovali k tomu, o čo sa teraz opiera polícia a politici, ktorí hovoria: „Veď vaši ľudia sa popriznávali.“ Lenže otázka je, ako sa priznali. Každý právny úkon musí byť určitý, vážny a zrozumiteľný, nesmie byť urobený pod akýmkoľvek nátlakom.

Hlavné správy: Budú sa dať ešte spätne prehodnotiť výpovede kajúcnikov? Alebo je to už uzavreté, premlčané…?

Radačovský: Ťažko povedať, či sa bude dať k tomu ešte vrátiť. Niektoré trestné činy sa nepremlčujú. Problém je, že toto je politický boj. Ale tu musím povedať, že podľa mňa toto celé skôr nahráva Smeru resp. Hlasu než druhej strane. Veď väčšina občanov, keď sa na to triezvo pozrie, tak si povie: „Dočasná vláda, Ódor a Čaputová, chcú zlikvidovať potenciálne nastupujúcu vládu.“ A prirodzená reakcia je postaviť sa na stranu tých, ktorým je ubližované.

Ľudia vidia, že toto je ťažké zastaviť: Národná rada nie je uznášaniaschopná, môžu skúšať ju zvolávať koľko chcú, Hamrana môžu chcieť odvolať koľko chcú… Komu sa podarí ľudí presvedčiť, to dúfam uvidíme čoskoro.

Hlavné správy: Mali by sa konať voľby. Zdá sa, že popri Smere je najnovšie favoritom aj Progresívne Slovensko…

Radačovský: Áno, Progresívne Slovensko „šliape ako píla“. Majú nenormálnu podporu, a tak idú hore. A pritom nemajú vlastne žiadny program. Celý ich program je založený na tom, že ak si ľudia zvolia niekoho iného, tak pre jednotlivcov ani pre celé Slovensko nebude už žiadna budúcnosť. A tvária sa, že jedine oni sú proeurópski a každý, kto má iný názor ako oni, je podľa nich protieurópsky. Lenže my žijeme v Európe, dokonca v strednej Európe, tak akí iní môžeme byť, ak nie proeurópski? Sme vari promongolskí či provietnamskí?

Tvrdia, že chceme odísť z EÚ, a že to bude katastrofa. Lenže my nechceme odísť z európskeho spoločenstva suverénnych národných štátov – my len namietame svojvôli nevolených bruselských úradníkov. To neznamená, že chceme odísť z Európy…

Hlavné správy: A čo NATO?

Radačovský: S NATO je to podobné. Minule sa ma v rámci jednej debaty v Bruseli pýtali, či sme za vystúpenie z NATO. Ja som im povedal: „Nie, my nie sme za vystúpenie zo systému kolektívnej európskej bezpečnosti, my sme za to, aby z NATO vystúpili Spojené štáty americké. Tam je kolektívne rozhodovanie, kde je každý člen rovnocenný, tak si to môžeme odhlasovať a rovno budeme môcť NATO premenovať na Európsky obranný systém.“ Skoro im oči vypadli. Začali protestovať, že to predsa nie je možné, že predsa nemôže existovať NATO bez USA. Tak som im povedal: „Vidíte, tu sami priznávate, že NATO, to sú USA a tí ostatní sú len vazali. A presne preto by mali USA z NATO odísť.“ Prial by som vám vidieť ich tváre.

Hlavné správy: To je veľmi pekný spôsob ako s ľuďmi z týchto kruhov komunikovať. Na ich imperiálnu neokoloniálnu aroganciu a hrubo demagogickú argumentáciu treba reagovať primerane suverénnym a rukolapným spôsobom. Na hrubé vrece hrubá záplata…

Radačovský: Áno. O to viac, že s podobným pokriveným zrkadlom sa môžeme stretnúť na každom kroku. Tak napríklad si predstavte, že by sme začali o maďarskej menšine žijúcej na južnom Slovensku hovoriť ako maďarskojazyčných či maďarsky hovoriacich Slovákoch. Veď by z kože vyskočili. Ale pritom presne toto Zelenský bez problému robí, a naše médiá takisto: hovoria o ruskojazyčných, o rusky hovoriacich Ukrajincoch. Dôvod je jasný: nechcú priznať, že to sú Rusi, inak by niekto mohol začať koketovať s myšlienkou na právo národov na sebaurčenie.

Alebo bývalý viceprezident USA Mike Pence pred pár mesiacmi povedal, že „je v národnom záujem USA, aby Ukrajinci obsadili Krym“. To je škoda aj komentovať. Ani si nechcem predstavovať ako by si trhali vlasy, keby si podobnú nehoráznosť dovolil niektorý z ich politických súperov. Že by napríklad Rusko vyhlásilo, že je v jeho národnom záujme, aby Mexiko obsadilo Texas.

A podobnú zvrátenú logiku používajú spomínaní progresívci. Majú plné ústa slobody a liberalizmu, ale keď prišlo na očkovanie, tak kričali: povinne očkovať! Toto povie liberál? Veď liberál by mať postoj „kto chce, nech sa zaočkuje, kto nechce, nemusí“.

Alebo ďalšia vec: chcú, aby štát dal deťom do učebných osnov ako povinnú výuku o gender ideológii, sexuálnej výchove a podobné veci. Toto predsa liberáli nerobia – naozajstný liberál by povedal, nech sa rozhodnú rodičia. Teda oni si ukradli pojem „liberál“ pre seba, hoci v skutočnosti im vôbec nepatrí.

Nehovoriac už o slove „progresívny“. Oni sa tvária, že sú progresívni, zatiaľ čo ostatné, najmä tie pronárodné strany logicky majú byť opakom, čiže zrejme spiatočnícke, zaostalé. Ale vezmite si napríklad konzervatívnu kresťanskú stranu CDU v Nemecku – zdá sa niekomu, že Nemecko smeruje kamsi dozadu, do stredoveku?

A od týchto hlúpostí potom odvodzujú svoju agendu. „Keď nebudete voliť nás, zatvoria vám hranice, pôjdete do Ruska, nebudete môcť študovať v zahraničí,“ strašia ľudí úplne absurdnými výmyslami, čo by sa údajne malo stať, ak vyhrá voľby Smer alebo SNS. A žiaľ, mnohí ľudia, a najmä mladí, takýmto nezmyslom veria.

Hlavné správy: Tieto komunikačné stratégie vyvinuli profesionáli a fungujú. Žiaľ, nie je veľa ľudí, ktorí sú natoľko analyticky a argumentačne zdatní, aby túto prešpekulovanú rétoriku dokázali v médiách účinne a najmä okamžite rozbíjať a demaskovať.

Radačovský: Ale my musíme hovoriť svoju, slovenskú pravdu. Slovensko musí byť v Európe rešpektované, nie brániace sa, nie utekajúce. A rešpektovať nás budú iba vtedy, ak tu bude vláda, ktorá bude skutočne proslovenská.

Hlavné správy: Títo probruselskí a prowashingtonskí kvislingovia sa tvária, akí sme my v Európe a vo svete rešpektovaní, keď vo všetkom pritakávame veľkému bratovi. Lenže tá servilnosť v skutočnosti vzbudzuje len pohŕdanie. Rešpekt môže vzbudzovať jedine suverénnosť. Rešpektovať nás budú iba vtedy, ak budeme suverénni. Pekným príkladom je napríklad Maďarsko: o čo vážnejšie berú vo svete Maďarsko, keď Orbán hovorí nie to, čo chcú oni, ale to, čo chce on…

Radačovský: Presne tak. No a teraz sa pozrite na tieto vlády, ktoré tu boli v posledných rokoch, a ktoré by chceli vládnuť po voľbách: títo ľudia nechcú suverenitu, oni nechcú aby sme boli rešpektovaní – oni chcú, aby bol rešpektovaný Brusel. Lenže skutočná jednota národných štátov Európy nemôže spočívať v tom, že bude platiť to, čo povie najsilnejší, ale v tom, že každý povie to, čo považuje za potrebné a ostatní sa mu nebudú snažiť nanútiť niečo pre neho nevýhodné.