Nedávno bol v Bratislave ubitý na smrť muž bez domova, ktorého identita stále nie je známa. Podľa organizátorov bola práve toto hlavná motivácia ich súčasnej aktivity. V stredu sa preto zišli pred ministerstvom vnútra, a za účasti hŕstky ľudí predniesli niekoľko príhovorov…

Než sa k nim dostaneme, uveďme pohľad primátora Bratislavy na bezpečnosť v našich uliciach: „Hoci Bratislava stále patrí medzi najbezpečnejšie hlavné mestá v Európe, tzv. pocitová bezpečnosť sa zhoršuje. A platí to nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku,“ hovorí Matúš Vallo. Na tejto téze sa zhodol aj s policajnou prezidentkou Maškarovou a zástupcom krajského riaditeľa Pilipom, ako uvádza na sociálnej sieti.

Čiže objektívne sme na tom veľmi dobre, ale „pocitovo“ je to horšie. Nuž a vari je bezpečnosť správa o počasí?

Ale Vallo už našiel aj údajného vinníka: „Nenávisť v politickom priestore, najmä od najvyšších politikov, ktorí majú moc sa z online priestoru prenáša aj do fyzického priestoru mesta.“

Zázrak, že neuvádza menovité príklady – no vzhľadom na jeho politickú orientáciu si môžeme ľahko domyslieť, koho má konkrétne na mysli…

Rečníci na mítingu spojili do množiny najzraniteľnejších skupín ľudí bez strechy nad hlavou, Rómov, či LGBTi osoby. Tu treba upozorniť na rafinovaný manéver propagátorov LGBTi agendy. Ide o fakt, že spoločnosti podsúvajú popri skutočne zraniteľných (aj po finančnej stránke) skupinách aj osoby, ktoré majú často (ak nie väčšinou) dobre platenú prácu a určité postavenie vo firme a teda aj spoločnosti. Rozhodne netrpia chudobou, majú dokonca aj politický hlas – veď si pamätáme, že za minulých vlád išlo na LGBTi mimovládky státisíce eur; neraz sme o tom písali.

Podľa jedného z rečníkov (meno som nezachytil, ale na lajstroch mal nálepku Amnesty International), je chudoba základný problém, a štát nesie zodpovednosť za to, že ľudia žijú v chudobe. Nuž takéto naivné tvrdenie je hodné možno žiaka základnej školy. Akoby rečník nevedel, že zriadenie, do ktorého sme padli po páde socializmu, sa nazýva KAPITALIZMUS…

Chybný je systém, nie štát.

Dnes už neexistuje taký druh centrálnej, štátom garantovanej solidarity, ako tomu bývalo v socialistických krajinách. Moc je v rukách tých, ktorí majú kapitál – navonok riadia svet politici, za chrbtom však majú vlastníkov a správcov finančného kapitálu (tzv. deep state). Bez peňazí si totiž „hru o tróny“ nezahráte…

Tak prečo organizátori obviňujú z bezdomovectva štát? Veď ide o plošný postsocialistický fenomén! Rovnako ako gambling, narkománia, tuláctvo, chorobný individualizmus, konzum a ďalšie. Rodiny tu žijú z mesiaca na mesiac, a treba si uvedomiť, že keby sme nemali pri moci sociálnych demokratov, PS-ko by to tu aj s SaS ešte len poriadne „upratali“…

Hovorilo sa aj o práve na dostupné bývanie. Nuž, opäť si rečníci strelili vlastný gól. Títo ľudia totiž na jednej strane ospevujú demokraciu, no nedokážu zároveň prijať, že za súčasných podmienok je prakticky nemožné vybudovať cenovo prístupné byty. Boris Kollár toho času nasľuboval, a viete, čo z toho bolo…

Ako je možné, že za Husáka tu rástli paneláky jedna radosť? Bytová kríza vyriešená, eto vsjo (a nech mi niekto nehovorí o vysokom zadlžení, keď USA sú najviac zadlžený štát sveta!).

Dnes ale Slovensko nemôže investovať do výstavby, pretože štát neprodukuje zisky, pretože nemá z čoho. Pred rokom 1989 sa u nás vyrábalo všetko od ihiel po lietadlá, čo sa tu vyrába dnes? A pokiaľ by sa aj vyrábalo, na aké trhy asi pôjdeme? Západ nás k sebe nepustí, so zvyškom sveta začíname znovu nadväzovať popretŕhané putá ešte len teraz, s politikou na všetky štyri svetové strany.

Milí demokrati, plačete pred nesprávnymi dverami!

Transatlantické kladivo dravého kapitalizmu tvrdo dopadlo na krajiny strednej i východnej Európy, a toto je výsledok. Žiadne „druhé Rakúsko“ nás nečaká, priatelia – a kto vám tvrdí opak je buď naivný rojko, alebo obyčajný luhár.

Na podujatí napokon vystúpila aj zástupkyňa štátu, Zuzana Stavrovská (komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím). Treba jej účasť oceniť, veď v mnohých aspektoch je to u nás – napriek kapitalizmu – stále ešte štát, kto pomáha invalidným spoluobčanom fungovať a prežiť. Práve ich potrebám by malo byť venované viac pozornosti, veď zdravotné poisťovne stále nehradia všetky zdravotnícke pomôcky a potreby v plnej sume…

Mimochodom, keď už sme pri ľudských právach: Človek na vozíčku je výrazným spôsobom obmedzený na slobode pohybu. Niekedy je napríklad problém nájsť podnik bez bariér, v ktorom by ste si mohli spolu sadnúť na kávu. Ako k tomu príde, že s ním idú porovnávať napríklad LGBTi dvojice, ktoré chcú uzatvárať manželstvá? Takéto prirovnanie je nebo a zem.

Až potom, keď budú postihnutým ľuďom skutočne plne zabezpečené ich základné ľudské práva, sa môžeme baviť o tom, koľko eur dať zo štátneho na nejaké „kvír-divadlo“…

Takže prosím: Hovorme o najzraniteľnejších skupinách, ale hovorme o nich triezvo a objektívne.

Prečítajte si tiež

• NAŽIVO: Zasadla Bezpečnostná rada SR. Vyhlásia výnimočný stav? Prezident: Je to organizovaná eskalácia…
• Brutalita SBS a polície? Ukrajinský bezdomovec mal zomrieť po bitke. Ukrajinské veľvyslanectvо je rozhorčené
• Kamerové záznamy vylučujú zodpovednosť SBS za úmrtie bezdomovca ukrajinskej národnosti