Londýn 23. novembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pexels)
Vedci zistili, nakoľko katastrofické boli dôsledky dvoch prírodných katastrof pre obyvateľov zóny podvodných horúcich vulkanických prameňov, ktorá už aj sama o sebe bola pre život nevyhovujúca. Reč je o zemetrasení a tajfúne a o tom, ako rýchlo sa mohol biosystém zotaviť. Výsledky štúdie sú publikované v časopise Scientific Reports
Pobrežné vody malého sopečného ostrova Guishan na severovýchodnom pobreží Taiwanu sú extrémne nepriaznivým prostredím pre živé tvory. Sopečné plyny a horúce tekuté látky vznikajúce na plytkom dne výrazne zvyšujú kyslosť vody, nasycujú ju sírou, oxidom uhličitým a ťažkými kovmi. Teplota roztokov v horúcich prameňoch presahuje 100 stupňov a kyslosť je jednou z najvyšších na svete (pH činí od 1,52 až 6).
Aj cez tieto extrémne podmienky sa v oblastiach horúcich prameňov vyvinula špecifická biologická komunita – endemické kraby Xenograpsus testudineus a Macromedaeus diferenciendus, ktoré sa živia sírou, ďalej mäkkýše rodu Gastropoda, koraly a morské sasanky. Morská voda je v oblasti výstupu prameňov plná chemosyntetických proteobakterií, ktoré sa živia rovnakým spôsobom. Produkty chemosyntézy sírových baktérií dodávajú vodným zdrojom belavý odtieň.
Biológovia z univerzity v Kieli v Nemecku spolu s kolegami z univerzity Zhejiang v Chang–čou a Národnej univerzity Taiwane, ktorí skúmajú medze adaptácie živých organizmov, sledovali život extrémofilnej biologickej komunity Guishan Island v priebehu desiatich rokov.
V máji až júli 2016, s rozdielom niekoľkých týždňov, došlo v regióne k dvom prírodným katastrofám – zemetrasenie s veľkosťou 5,8 a silnému tajfúnu Nepartak. V dôsledku týchto udalostí bolo prostredie v pozorovacej zóne vážne narušené – zosuv pôdy, ktorý sa uvoľnil, zablokoval výstupy hydrotermálnych prameňov a pripravil organizmy o prvok, ktorý potrebovali pre život, a zmenil tiež obsah CO2 a pomer Mg/Ca v morskej vode. Posledné dva parametre sú kritické pre koraly a mäkkýše, ktoré používajú uhličitan vápenatý na vytváranie svojich škrupín a kostier. Pre vedcov tieto udalosti poskytli jedinečnú príležitosť pozorovať v prírode, ako sa veľmi krehká endemická fauna zotaví po takej závažnej ekologickej katastrofe.
“Ukázalo sa, že to, čo vyzeralo ako katastrofa, bolo pre náš výskum úspechom. Dalo nám to vzácnu príležitosť sledovať, ako sa organizmy prispôsobujú vážnym narušeniam,” vysvetľuje projektový manažér Dr. Dieter Garbe–Schönberg.
Vedci prevádzali pozorovania pomocou dronov, pravidelných vzorkovacích a laboratórnych experimentov, ako aj počítačových simulácií. Ukázalo sa, že väčšina organizmov sa dokázala prispôsobiť zmenenej biogeochémii morskej vody za jeden rok a po dvoch rokoch bol biosystém úplne obnovený.
“Naša štúdia ukazuje, ako úzko sú prepojené atmosférické, geologické, biologické a chemické procesy a ako ekosystém s extrémnymi životnými podmienkami reaguje na poruchy spôsobené prírodnými javmi,“ uviedol vedec Mario Lebrato.