Aké esá má Rusko v rukáve v pokri proti Západu

Moskva 22. januára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Denis Balibouse,Pixabay,TASR/AP-Olivier Matthys)

Moskva a Washington pokračujú v dôležitých rokovaniach o bezpečnostných zárukách pre Rusko. Čo sa však stane, ak sa rokovania nakoniec zrútia? Aké budú ďalšie vojensko-politické kroky Ruska, ak sa USA odmietnu stretnúť na polceste? Uviedol Vzgľad

Moskva naďalej čaká na písomné odpovede USA o bezpečnostných zárukách, ktoré prebehli v prvej polovici januára. „A nie všeobecne, ale na každú položku,“ zdôraznila oficiálna zástupkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová.

Západní politici, experti a úradníci „stále pokračujú“ v analýze ruských návrhov v oblasti bezpečnosti. Úporne rozmýšľajú, ako a akým smerom ďalej pokračovať v dialógu s Moskvou. Áno. Otázka znie i tak, či vôbec pokračovať. Málokto na Západe má ozaj odvahu priznať nahlas právo Ruska určovať pravidlá globálnej politickej hry na rovnakej úrovni ako USA.

Jedným z najdôležitejších stimulov pre pokračovanie dialógu je zrejme obava z možnej ruskej reakcie na narušenie terajšieho rokovacieho procesu. Nasledovať by totiž mohla séria akcií Kremľa vo vojenskej, politickej, ekonomickej a diplomatickej rovine. A tá by bezpochyby spôsobila USA mnohé problémy. A tie by mohli horko oľutovať.

Zraniteľné miesta

„Pákový efekt tlaku“ by s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňal „vojensko-technickú“ reakciu ohlásenú už vopred ruským prezidentom. A tiež vytváranie „zraniteľných miest“. V prvom prípade ide o nasadenie niektorých typov špeciálnych zbraní. V druhom o aktivity aj mimo Európy. Myslí si Maxim Sučkov, riaditeľ Inštitútu medzinárodných štúdií MGIMO.

„Strategická neistota“

Ruská strana sa vyhýba konkretizácii. „Samotná skutočnosť, že možnosti ruskej reakcie na oficiálnej úrovni sú formulované nejasne, vytvára situáciu strategickej neistoty. Tá drží západnú protistranu v ustavičnom napätí. Čo by ju malo primäť, aby prijala konštruktívnejšie kroky v súvislosti s návrhmi Moskvy,“ vysvetľuje Sučkov.

Táto „strategická neistota“ núti západných politikov, aby sami prichádzali s možnými odpoveďami. Miera ich obáv je tak priamo úmerná miere obáv z Ruska. A nielen Ruska ako úctyhodnej superveľmoci. Ale aj Ruska, na ktoré USA neustále vyvíjajú tlak a snažia sa ho všemožne zahnať do kúta.

Čím viac Moskva mlčí, tým väčší strach vzbudzuje

Mlčanie Kremľa však „kompenzujú“ ruskí odborníci. Núkajú rôzne odpovede. Väčšina z nich je ale buď priamo nereálna alebo pre Rusko nevýhodná.

Stop vývozu ruskej ropy do USA?

„Mnoho amerických rafinérií spracúva ťažkú ropu. Kúpili lacnú venezuelskú ropu a spracovali ju s dobrým výnosom. USA pritom vyvážali svoju ľahkú ropu vrátane ropy z bridlíc za vyššie ceny. Po zákaze nákupu ropy z Venezuely, aby nemuseli meniť výrobný postup, spoločnosti začali hľadať ropu s podobnými vlastnosťami. A našli. Ruský Ural. A tiež ruský vykurovací olej.

„Teraz Rusko dováža 7 až 10 % celkového objemu ropy do USA. Ak odmietne dodávať, vzniknú tamojším firmám problémy. Hoci len dočasné. Americké rafinérie budú musieť hľadať iného dodávateľa suroviny s podobnými chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami. To si vyžiada čas. Možno bude potrebné vynaložiť peniaze na zmenu nastavenia rafinérie. Problémy však budú mať aj ruské spoločnosti,“ vysvetľuje Igor Juškov, expert Finančnej univerzity a Národného fondu energetickej bezpečnosti.

Cielene nízke ceny na európskom trhu s plynom so zámerom zlikvidovať americkú bridlicovú ropu či odmietnutie predaja vzácnych kovov do USA by tiež nepriniesli osoh.

A čo zbrane?

Oveľa zaujímavejšie pre Moskvu by boli odpovede vo vojensko-technickej, vojensko-demonštračnej, vojensko-politickej a politicko-diplomatickej oblasti. A dokonca do istej miery i výnosné.

Posilňovanie amerických nepriateľov

„Napríklad prostredníctvom zintenzívnenia vojenskej a vojensko-technickej spolupráce s Čínou. To povedie k vojenskému posilneniu Pekingu a skomplikuje proces jeho zadržiavania pre USA. Pre ne by to bolo veľmi bolestivé. Isto by sa chceli tomuto scenáru vyhnúť,“ domnieva sa Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií.

Faktom je, že USA označili práve Čínu za hlavného protivníka. Americkí experti dokonca pravidelne píšu, že v oblasti obranných technológií je už pred USA. S pomocou Ruska by Čína ešte posilnila svoj náskok. USA by sa museli zapojiť do nákladných pretekov v zbrojení a budovať vojenské a politické kapacity v ázijskom priestore. Prirodzene na úkor svojej prítomnosti v Európe.

Možno namietať, že Čína môže obrátiť svoju moc proti Rusku. Ale to je nepravdepodobné. Rusko-čínska hranica je pre Čínu v skutočnosti jedinou pokojnou a bezpečnou zónou. Ona sama tento stav nemá záujem ohroziť. A čínsko-americký, čínsko-japonský a čínsko-indický konflikt sa nevyriešia o rok. A zrejme ani o 10 rokov.

Irán je ďalším kandidátom. USA sa ho snažia prinútiť vrátiť sa k jadrovej dohode za ich podmienok. A zastaviť iránsku expanziu na Blízkom východe. Lenže čím silnejší bude Irán, čím viac bude mať najnovších ruských zbraňových systémov napríklad v oblasti protivzdušnej obrany, tým to bude ťažšie.

Ponorky sú lepšie ako základne

Vojenská reakcia predpokladá ruskú vojenskú prítomnosť v tesnej blízkosti USA. Niektorí odborníci radi hovoria o obnove základní na Kube. Tiež o vytvorení nových vo Venezuele. Tieto projekty sú však príliš drahé a málo účinné.

„Nemalo by ísť ani tak o vytváranie ruských vojenských základní v Latinskej Amerike. Dmitrij Peskov má pravdu, keď hovorí, že Kuba, Venezuela a ďalšie krajiny sú suverénne štáty. Nemôžme im len tak povedať, že sa tam Rusko rozhodlo postaviť základne. Zmysluplnejší je skôr častejší výskyt ruských ponoriek a strategických lietadiel pri americkom pobreží. V reakcii na prítomnosť amerického strategického letectva v blízkosti ruského územia a nad Čiernym morom. A tiež amerických raketových člnov v blízkosti našich hraníc,“ hovorí Suslov.

Ruská jadrová ponorka je lacnejšia a údernejšia než základňa na Kube

Jej účinok bude oveľa silnejší. Už len preto, že môže byť bližšie k americkým hraniciam ako Kuba. Faktom je, že Rusi majú pevninskú povahu. Privykli, že nepriatelia sa pravidelne potulujú v blízkosti hraníc. Že sú pripravení kedykoľvek zaútočiť. Američania majú naopak ostrovné myslenie. Naposledy sa so svojimi susedmi pobili asi pred 150 rokmi. Keď vybojovali Texas a západné pobrežie od Mexičanov.

Odvtedy nepriateľ zasiahol USA oficiálne iba dvakrát. V roku 1941 Pearl Harbor a 2001 počas útokov z 11. septembra. Pravidelná a hlavne demonštračná prítomnosť ruských jadrových ponoriek v tesnej blízkosti amerických brehov mimoriadne znervózni americkú spoločnosť. Čo ovplyvní súčasnú americkú vládu. Pre nedostatok iných prostriedkov, ako dostať ruské ponorky z medzinárodných vôd blízko amerických hraníc, bude musieť hľadať kompromis.

Európa na muške

Čo sa týka vojensko-politickej odozvy, hovoríme o logickom rozmiestnení rakiet stredného a kratšieho doletu namierených proti európskym členským krajinám NATO. Prirodzene v reakcii na rozmiestnenie amerických rakiet v Európe.

Moskva ukáže, že nechce zatiahnuť Európanov do rusko-americkej konfrontácie. Ale keďže sa sami zapojili tým, že sa do nej nechali vlákať, nemali by byť prekvapení, že sú terčom ruských rakiet.

Napokon v politicko-diplomatickej oblasti môže Moskva nabrať kurz smerom k demontáži súčasného zmluvného základu vzťahov. Aj tak iba betónujú nerovné postavenie.

„Rusko môže napríklad stiahnuť svoj podpis z Parížskej charty novej Európy z roku 1990. Zároveň odstúpiť od aktu Rusko-NATO. Bola to charta, ktorá v skutočnosti dala NATO právo na nekonečné rozširovanie. Pričom zbavila Rusko práva veta v otázkach rozširovania. Moskva jej podpisom súhlasila s rozšírením výmenou za niektoré opatrenia obranného charakteru. Najmä prísľub nerozmiestňovať jadrové zbrane a významné bojové sily v nových členských krajinách,“ pripomína Suslov.

Západ tieto dohody už i tak porušuje. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg nedávno naznačil pripravenosť aliancie rozmiestniť jadrové sily na územiach východne od Nemecka. USA zároveň neustále „pumpujú“ vojakov na východné hranice NATO. Prečo by potom Rusko malo tieto dohody dodržiavať?

Možností má Rusko dosť

Rusko má teda viacero riešení. V prípade, že nedostane konkrétnu a konštruktívnu odpoveď. A „nie všeobecnú, ale v každom jednom bode“.

A možno nájde aj nejaké ďalšie prekvapenie naviac …

Gevorg Mirzajan