Aké ďalšie kroky urobí Rusko pre víťazstvo v prípadnej vojne na Ukrajine?

Zatiaľ čo USA do tejto vojny tlačia ukrajinské politické elity, lebo pre nich má taká vojna iba pozitíva, Európania už si nie sú takí istí, lebo vedia, že keď sa raz bojuje, nikto nikdy nevie, kam všade oheň vojny preskočí. Samozrejme USA by najviac vyhovovalo, keby sa vojnový oheň v Európe rozhorel čo najviac. Ekonomický konkurent (EÚ) bude zničený (vážne poškodený), vojenský konkurent (Rusko) vyčerpaný a veľa sa zarobí na dodávkach zbraní.

Potom by sa USA už mohli naplno venovať iba Čine, voči ktorej uzavreli anglosaské spojenectvo v militaristickom spolku AUKUS.

Ako je zatiaľ pripravená vojna

Ukrajinským elitám sa do vojny nechce. Uvedomujú si, že to bude ich koniec. Vždy je lepšie byť pri moci vo vlastnej krajine, ako byť v azyle neustále vydieraný v USA.

Chápu že budú obetovaní oni ako aj celá Ukrajina. Komu by sa chcelo.

Američania im stanovujú dátumy, ako naposledy 16-teho ale Ukrajinci nejdú. Iste sú z toho nervy a konflikty. V médiách prebehli informácie, že sa Zelensky s Bidenom po telefóne pohádali. Vieme si všetci predstaviť, ako Biden tlačí na Zelenského, ako mu vulgárne nadáva a dáva mu rozkazy. Zelenský však nemá chuť si ako Sákašvili žuť v hrôze svoju kravatu.

Biden tlačí, sľubuje zbrane a mediálnu podporu. Samozrejme, nemôže tam poslať vojakov ak nechce, aby sa to vymklo z rúk a z plánovaného lokálneho konfliktu bola medzikontinentálna atómová vojna.

O tom, že je hrozba vojny reálna, nič nesvedčí lepšie, ako útek ukrajinských oligarchov do zahraničia.

Celý tento americký proxy konflikt je plánovaný ako spravodlivá obranná vojna Ukrajiny proti ruskej agresii. Svetová verejná mienka je už cez korporátne médiá pripravená. Teraz už je potrebná iba ukrajinská provokácia, na ktorú Rusi vojensky zareagujú. Táto ich odpoveď sa následne predá ako agresia a útok na zvrchovanú krajinu.

Články už sú napísané, (ako sa minule prezradil Bloomberg, ktorý nechtiac publikoval už vopred napísaný článok o tom, že Rusi zaútočili na Ukrajinu), a teraz už sa čaká iba na zámienku.

Rusi to však vedia. Vedia, že hlavným cieľom je vtiahnuť ich do vojny, v ktorej budú označení za agresora.

Ukrajinské vedenie, ktoré chce z časti vyhovieť aj Američanom tak v poslednom čase na línii dotyku pritvrdilo a začalo masívne ostreľovať DĽR a LĽR. Rusi preto evakuovali obyvateľov z Donbasu do Ruska. Aby si uvoľnili ruky. No nakoniec sa rozhodli obe republiky radšej uznať a voviesť do nich svojich vojakov. Teraz by sa útok Ukrajincov na tieto územia rovnal útoku na Rusko. Možno to pomôže schladiť horúce hlavy.

Ak predsa len Ukrajina, ktorá momentálne už aj oficiálne prišla o veľkú časť územia, zaútočí, tak celá vojna a všetky udalosti nadobudnú rýchly spád a Rusko v priebehu niekoľkých dní úplne zlikviduje ukrajinskú armádu. Osobne si myslím, že pri tom nepomere síl z nej po niekoľkých dňoch zostanú iba nepoužiteľné trosky.

Čo sa bude diať po útoku Ruska

Rusko nebude nič anektovať, ale dá sa predpokladať, že skôr ako na Slovenskej hranici sa jednoducho nezastaví. Nie je na to žiaden rozumný dôvod.

Po tom, čo bude ukrajinská armáda na fronte rozmlátená na kašu (treba si uvedomiť, že Rusko môže mať odrazu na nebi niekoľko sto – až do tisíc lietadiel a iba z akvatória Čierneho mora môže v jedinom okamihu vystreliť skoro 500 rakiet), budú mať Luhanská a Donecká republika otvorené ruky, aby nastolili na Ukrajine novú vládu.

Obe tieto republiky sú aj teraz z pohľadu Ukrajiny formálne jej súčasťou. Ukrajina nikdy neuznala ich oddelenie (a určite ani neuzná a to ani po oficiálnom včerajšom uznaní zo strany Ruska). Preto Luhansko-Donecké politické elity iba formálne obnovia jednotu Ukrajiny a nastolia novú ukrajinskú vládu.

Súčasné politické elity, ak sa nestihnú z Ukrajiny evakuovať, budú postrieľané a odsúdené na ťažké žaláre, ako osoby zodpovedné za občiansku vojnu s tisícami mŕtvych, za genocídu, ako osoby zodpovedné za podporu fašizmu, za potieranie práv ruskojazyčnej menšiny a mnoho ďalších nepremlčateľných trestných činov proti životu a ľudskosti.

Ukrajina bude formálne obnovená vo svojich pôvodných hraniciach bez Krymu cez politické elity z Donecka a Luhanska, ktoré sú samozrejme proruské a pod kontrolou Ruska.

Exponovaní posluhovači súčasného režimu budú prenasledovaní a pozatváraní.

Začne sa zbližovanie oboch štátov a Ukrajina sa postupne vráti do zostavy Ruska, ako sa to momentálne deje s Bieloruskom.

Čo čaká Európu

To závisí od jej konkrétnych reakcií a reakcií jednotlivých štátov. Dajú sa predpokladať rozsiahle sankcie, ktoré rovnako ako momentálne sa zdá už na všetko odhodlané Rusko, budú mať negatívny dopad aj na štáty EÚ. Táto situácia nikomu neprospeje.

Ak sa niektoré z európskych štátov zapoja do vojny, napríklad Poľsko, pobaltské štáty alebo napríklad Rumunsko, môže sa im stať, že sa po vojne budú vracať do zostavy Ruska, ako to bolo za Sovietskeho zväzu. Veľká vojna by nepoznala hranice, iba územia bojových operácii.

Stále sa historicky opakuje tá istá schéma a je veľkou chybou a smolou nás všetkých, že sa z nej nevieme poučiť. V okamihu, keď si Západ myslí, že je dosť silný, vyberie sa dobyť Rusko. Dnes to je namiesto Napoleona alebo Hitlera Biden a za ním stojace namyslené korporátne, hlavne americké elity.

S nádejou, že možno teraz sa im podarí Rusko načať tak, že ho konečne rozdrvia a položia na lopatky. Možno sa im to naozaj podarí. Ale historická skúsenosť hovorí, a Európania to majú ešte stále zapísané na pozadí, že tieto ich ex-tempore končia zdrvujúcou porážkou.

Sovietsky zväz po poslednom takomto pokuse siahal po Berlín a dnes sa môže kľudne stať, že po ďalšej vojne bude siahať k Atlantiku.

Preto si želajme, aby k tejto vojne nedošlo. Aby sa ukrajinské elity pokakali natoľko, že pud sebazáchovy im nedovolí nechať sa vmanipulovať do tejto bratovražednej vojny.

Formou uznania DĽR a LĽR vlastne Rusi urobili obranné opatrenia, aby viac zaistili svoju bezpečnosť pred Západom zamýšľanou vojnou.

Rusi konflikt nepotrebujú. Čas hrá pre nich. Ukrajinský režim je rozkolísaný, krajina zruinovaná. Po ďalších voľbách sa k moci dostanú ľudia, ktorí otočia kormidlo Ukrajiny znova na východ a veci sa zase usporiadajú pre Rusko prijateľnejším spôsobom. Je omnoho jednoduchšie sľúbiť Porošenkovi azyl a podporu, ako bojovať.

Ako sa tieto udalosti dotknú Slovenska

Od našich politických elít, ktoré sú momentálne voči USA nechutne servilné, bude záležať, ako dopadne Slovensko v tejto skúške dní.

Nedávno sme sa podpisom zmluvy DCA stali priamym vazalom USA a stratili sme štátnu suverenitu. USA v prípade vojny na Ukrajine môžu do nej zasahovať rôznymi spôsobmi a jedným z nich je aj letecká podpora Ukrajiny, samozrejme spočiatku asi nie priamo americkými lietadlami, ale slovenskými, ktoré sme si kúpili a teraz nám budú expresné dodané.

Možno to bude podpora Ukrajiny raketami odpaľovanými z nášho územia alebo z lietadiel štartujúcich z nášho územia. Samozrejme, tieto alternatívy by asi prichádzali do úvahy, keby bol záujem konflikt eskalovať do väčšej vojny.

Čo urobia Rusi, ak na nich budú útočiť z nášho územia? Zo Slovenska? Myslím, že bez toho, aby vôbec riešili, že je to nejaký iný štát, budú vojensky odpovedať.

Nielen že sa ľahko môžeme stať cieľom ich rakiet, ale môžeme byť aj kompletne obsadení.

Američania v prípade pre nich nepriaznivého vývoja konfliktu jednoducho ujdú ďalej na západ, ale my tu zostaneme a budeme znášať dôsledky činov našich vlastizradcov, ktorí hlasovaním a podpisom zmluvy DCA tieto podmienky vytvorili.

Aby sa nenaplnili tieto scenáre a naša generácia nemusela zažiť hrôzy vojny, mali by sme urobiť všetko čo je v našich silách, aby sme tomu zabránili. Hlavným takýmto skutkom by malo byť vypovedanie práve podpísanej zmluvy s USA. Ale to by si vyžadovalo v prvom rade zmenu vlády.

Alebo si niekto z vás vie predstaviť, že by súčasná vláda viedla Slovensko v čase vojny?

Jozef Kováč

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.