Vojenský pakt AUKUS načrtáva zrod nového anglofónneho impéria. Vznikne Superamerika, Superázia a Euroafrika?

Novovzniknutý vojenský pakt AUKUS, ktorý tvoria USA, Veľká Británia a Austrália, vzbudil málo pozornosti, ale o to väčšie bude mať dôsledky na nové rozdelenie sveta. Keď sa pozrieme na mapu, pochopíme prečo. Línia pôsobenia tohto paktu ide cez tri oceány a delí svet na dve polovice – na vnútorný a vonkajší okruh. Pôvodnou zámienkou pre vznik paktu bola objednávka na výrobu ponoriek. Tie si Austrália najprv objednala od Francúzska, no potom sa v tajnosti rozhodla pre americké jadrové ponorky. Francúzi celí rozhorčení odvolali veľvyslancov z Washingtonu i z Canberry, no rozruch podozrivo rýchlo utíchol. Západná Európa bola odkázaná do svojich medzí a okolo oceánov sa začalo rozpínať nové impérium. Aký je jeho zmysel a cieľ?

AUKUS ako nové impérium

Zmyslom vojenského paktu AUKUS je kontrola vonkajších morí okolo jadra svetovej súše, tvoreného Európou, Afrikou a Áziou. Britské, americké a austrálske ponorky budú operovať na línii Atlantický oceán, Indický oceán a Tichý oceán. Rozdelia tak svet na dve polovice, pričom vonkajší okruh bude tvoriť Severná a Južná Amerika, Austrália a Oceánia, vnútorný okruh potom vytvorí Ázia, Európa a Afrika. Cieľom je zadržiavať Čínu a Rusko a uzavrieť okolo nich oceánsky kruh. Ten musí byť doplnený ešte o suchozemskú líniu, ktorú vytvoria nárazníkové oblasti. Línia nárazníkových oblastí pretne kontinentálnu masu od severozápadu po juhovýchod a budú ju tvoriť stredná Európa, Turecko, Irán, Pakistan, India a na samom východe ostrovné Filipíny, Taiwan a Japonsko, doplnené o Južnú Kóreu. Vzniknú tak pomyselné tri superkontinenty: Superamerika, Superázia a Euroafrika. Aké budú dôsledky takého vývoja? Môžu byť nedozerné. Treba si uvedomiť, že modrá oceánska línia a červená suchozemská línia sú v skutočnosti línie obrany, a nie útoku.

Americký kontinent, Austrália a Oceánia sa takto izolujú od jadra sveta a západná Európa, Afrika a Blízky východ sa spoja do gigantickej zmiešanej zóny, kde už šíreniu islamu nebude nič brániť. Rusko a Čína vytvoria obrovské sebestačné enklávy. Superamerika sa tak bude rozprestierať cez Severnú aj Južnú Ameriku po Austráliu a celý Tichý oceán. Po súši nebude dosiahnuteľná. V prípade priaznivých okolností môže zboku ovplyvňovať celosvetové dianie. No v prípade poklesu vojenskej a ekonomickej sily USA zmizne z obzoru jadra sveta ako pred Kolumbom. Superázia bude tvorená dvomi mocnosťami – Čínou a Ruskom aj s priľahlými oblasťami. Vytvorí vojenské, ekonomické, surovinové, ale aj technologické jadro hlavnej kontinentálnej masy. Obe mocnosti sa vedia v tomto vhodne dopĺňať. Euroafrika sa rozloží medzi Blízkym východom, Afrikou a západnou Európou. Jej hlavným faktorom bude rozpínanie islamu smerom na juh do jadra afrického kontinentu a smerom na sever do západnej Európy. V tomto kontexte terajšia podoba Európskej únie a paktu NATO stratí zmysel. Ich úlohy prevezme stredná Európa.

Stredná Európa a prechodné oblasti

Čo to teda môže znamenať pre strednú Európu? Že sa opäť ocitneme na pomedzí civilizačných blokov. Podľa konkrétnej medzinárodnej situácie a sily mocností budeme balansovať medzi Euroafrikou a Superáziou s podporou alebo bez podpory Superameriky. Ako sa nám v takej situácii podarí vytvoriť vlastnú civilizačnú alternatívu, ukáže už blízka budúcnosť. No isté je, že zachovať zvyšky európskej kultúry a historického dedičstva môžeme práve my, ak sa ich západná Európa vzdá. Byť v prechodnej oblasti môže byť aj výhoda. Dokazuje to príklad Turecka, ktoré je síce v NATO, no nakupuje zbrane aj od Ruska a robí vlastnú blízkovýchodnú politiku.

Tak isto Irán si udržiava nezávislú pozíciu práve preto, že sa nachádza v prechodnej zóne medzi Blízkym východom a strednou Áziou. Výrečným príkladom je India, ktorá už pol storočia vie udržiavať rovnovážne vzťahy s Ruskom, Čínou aj USA. Stredná Európa môže dokázať urobiť to isté na prospech všetkých strán a najmä na svoj prospech. Na to však potrebuje lepšie koordinovať svoju zahraničnú i vnútornú politiku a rátať aj s tým, že súčasná podoba Európskej únie zanikne. Potom má stredná Európa šancu stať sa samostatným mocenským blokom. Nie síce vo váhovej kategórii najväčších hráčov, no dostatočne veľkým na to, aby si uchovala nezávislú pozíciu a zabránila neustálemu zasahovaniu zo Západu a Východu, ale aj severu či juhu. Stredná Európa si to po stáročiach svojej histórie už zaslúži.

Maroš Puchovský