Denník N, ktorý funguje ako vlajková loď sorosovskej dezinformačnej a podvratnej chobotnice, pred pár dňami uverejnil článok s týmto titulkom: „Ruský špión Garbár z Hlavných správ dostal za vyzvedačstvo a korupciu podmienku a peňažný trest 15-tisíc eur“ (viď tu). Vzhľadom na to, že útoky na Hlavné správy sa v poslednom období opäť zintenzívnili – je to pochopiteľné, voľby sa blížia.

Ale poďme sa na to pozrieť lepšie. Ak tu totiž bol odhalený nebezpečný agent Garbár, ponúka sa veľmi logická otázka: čo ak tu máme podobných agentov kúpených nejakou zahraničnou mocnosťou viac? Financovaní vôbec nemusia byť ako Garbár, niekde na čistinke v lese, v teplákoch, päťstovkou z vačku do vačku. Dá sa to robiť aj oveľa kultivovanejšie, decentnejšie … a v oveľa väčších sumách.

Tak sa napríklad dá pozrieť na federálny register výdavkov USA usaspending.gov, z ktorého vyplýva, že USA otvorene prideľujú slovenským inštitúciám milióny dolárov. Okrem iných napríklad aj politickým mimovládkam, ktoré sa tvária profesne odborne a nezávislo, apoliticky, ale pritom sú trójskym koňom americkej politiky a amerického nazerania na globálne aj lokálne problémy. Spomenúť môžeme napríklad Inštitút pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova, ktorý dostal z USA financie z grantu, ktorý svoje ciele oficiálne deklaruje ako „podporu cieľov zahraničnej politiky USA a presadzovanie ich národných záujmov prostredníctvom informovania a ovplyvňovania verejnosti v iných krajinách“.

Z rovnakého grantu sú financovaní aj „nezávislí novinári“ z Investigatívneho centra Jána Kuciaka, aj „nezávislí právni odborníci“ z mimovládky Via Iuris, kde pracovala Zuzana Čaputová 16 rokov pred svojím zvolením do funkcie prezidentky, aj web konspiratori.sk, ktorý z pozície „nezávislej autority“ určuje, ktoré stránky sú nevhodné pre inzerentov, a jeho odporúčaniami sa riadia aj štátne inštitúcie.

Tak isto je financovaný aj web demagog.sk, ktorý z pozície „nezávislej autority“ „objektívne“ hodnotí výroky politikov z hľadiska ich „faktickej pravdivosti“. A tak isto aj desiatky ďalších subjektov na Slovensku ako Transparency International, Zastavme korupciu, Nadácia Milana Šimečku a pod. Nehovoriac už o organizáciách ako Globsec, o ktorom naozaj nikto nepochybuje, že je hlásnou trúbou amerického militarizmu.

Toto sú však len peniaze, ktoré prúdia podobným príjemcom na Slovensku (a v krajinách celého sveta) priamo od americkej vlády. Tvoria len menšiu časť amerického financovania subjektov tohto typu, keď ďalšie milióny dolárov rovnakého pôvodu dostávajú tieto organizácie a jednotlivci sprostredkovane cez súkromné organizácie, kanály EÚ, rôzne firmy, ale tiež cez pracovné zmluvy a rôzne dohody. O tom, či Američania používajú okrem týchto spôsobov financovania aj štýl „na Garbára“, z vačku do vačku, sa môžeme iba dohadovať, ale my si myslíme, že určite nie, lebo USA sú demokratická krajina, ktorá by sa k niečomu tak nepeknému nikdy neznížila.

Garbár dostal za svoj amatérsky prísľub lobizmu a vyzvedačstva v prospech Ruska trojročný podmienečný trest s odkladom na tri roky, peňažný trest 15-tisíc eur a trest prepadnutia majetku v hodnote tisíc eur. A v tejto súvislosti je celkom namieste otázka, akú odmenu si zaslúžia za svoju činnosť stovky amerických agentov pôsobiacich v desiatkach médií, mimovládok a iných subjektov naozaj masívne ovplyvňujúcich atmosféru, dianie a verejnú mienku na Slovensku.

Tieto vytvárajú mohutné psychologické, lobistické podhubie pre to, čoho svedkami sme už dlhé roky: že krajina je dlhodobo reálne v moci proamerickej vrstvy malomeštiakov, snobov, kompradorov a korupčníkov, ktorá zabezpečuje, že Slovensko, tak ako mnohé iné štáty Európy a sveta, je plnohodnotne vazalskou dŕžavou amerického impéria. Čo presne to znamená? Nič viac a nič menej, že po všetkých stránkach nepracuje v prospech záujmov vlastného obyvateľstva, ale v prospech záujmov globálnej ríše Západu. Že to tak nie je? Stačí sa lepšie prizrieť.