Weigl: Celá európska integrácia prebieha pod zástavou oslabenia národných štátov a ich odumretia

Česká republika 31. januára 2017 (HSP/Foto: TASR – Boris Grdanoski, FB)

V roku 2016 došlo k výrazným politickým zmenám. Jiří Weigl z Inštitútu Václava Klausa vo svojom článku na Lidovkach.cz upozorňuje najmä na brexit, víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách Spojených štátov a odklon veľkej časti voličov mnohých európskych krajín od doterajšieho politického a mediálneho maistreamu. V dôsledku týchto udalostí dnes podľa niektorých žijeme v „postfaktickej“ či „postpravdivej“ epoche. 

„Hysterické tradičné médiá a experti unavujú verejnosť analýzami “lží” ako fenoménu doby. Pod paľbou sa ocitajú sociálne siete a internet, ako jej šíritelia, na programe dňa je ich kontrola a cenzúra. Vlády zriaďujú v rámci štátnej byrokracie “úrady pravdy”, ktorých úlohou je údajnú “lož” vo verejnom priestore potláčať a šíriť “pravdu”. Fenoménom doby sú oficiálne hlásané konšpiračné teórie, čo bol až doteraz žáner neprípustný a vylúčený zo serióznej diskusie. Dnes je však politický debakel pokrokárskeho establishmentu vysvetľovaný prevažne konšpiračne ako dielo diabolskej Putinovej propagandy, všemocnej a všadeprítomnej,“ vysvetľuje Weigl.

Vo svojich úvahách pokračuje upozorňujúc na ďalšiu dôležitú vec. Vládnuce elity sa odmietajú zaoberať svojim neúspechom. Zodpovednosť zvaľujú na Rusko a „klamstvá“ publikované na sociálnych sieťach, ktorým veria nevzdelaní, hlúpi a informáciami pohltení občania Západu. Pokrokári podľa neho odmietajú diskutovať o svojej politike, ideových koncepciách a doterajšom smerovaní Západu. „Oni, ich politika a ideológia, z ktorej vychádzajú, sú “pravda”, iný názor alebo kritika sú “lož”. Tento zúrivo a hystericky presadzovaný postoj pred nami odhaľuje alarmujúcu skutočnosť, že sme až doteraz boli ovládaní fanatickým a netolerantným politicko-ideovým prúdom, ktorý nehodlá pripustiť diskusiu o smerovaní spoločnosti a je pripravený svoje predstavy realizovať za akúkoľvek cenu,“ upozorňuje.

Radikálne ľavicovo pokrokárska ideológia

Weigl si tiež všíma, že ideológia, ktorá v posledných desiatich rokoch ovláda maistreamové politické myslenie Západu, je radikálne ľavicovo pokrokárska. Jej úlohou je vytvoriť nového človeka a novú spoločnosť. Tento cieľ je možné dosiahnuť len odstránením prekážok, za ktoré sú považované tradičné spoločenské štruktúry – národný štát a národ, rodina, náboženstvo a dokonca aj základný stavebný kameň ľudskej spoločnosti, ktorým je pohlavná identita. Útok na uvedené štruktúry prebieha podľa Weigla už dlhé roky. Samotný útok je maskovaný za vznešene znejúci boj – za ľudské práva, európsku integráciu, globálnu vládu, za boj proti klimatickým zmenám či za všeobecné šírenie „dobra“.

Člen Inštitútu Václava Klausa zároveň upozorňuje, že ideový prúd, ktorý deformuje dnešnú spoločnosť, sa sám nazýva liberálno-demokratický. Avšak každodenný život ukazuje, že v skutočnosti nie je ani liberálny, ani demokratický. „Správnejšie je nazývať ho ľavicovo-pokrokársky mainstream. Navyše sa tvári, že je predstaviteľom a obrancom tradičného Západu, tradičnej Európy, tradičného kapitalizmu, jednoducho toho všetkého, čo si bežný občan spája so západnou slobodou a prosperitou. To je ale jedna veľká lož.“

Takže sily, ktoré dnes vládnu Západu, nie sú ochrancovia sveta. Podľa Weigla sú to boritelia. Ich ciele sú totiž revolučné, pretože chcú zmeniť svet, zmeniť človeka a jeho správanie, chcú kontrolovať a ovládať ľudské životy v mene “pravdy“, ktorú poznajú len oni. To je dôvod, prečo musí zmiznúť národ a národný štát, sú totiž veľkou prekážkou pripravovanej globálnej politickej zmeny. „ A tak neustále počúvame o vine národných štátov za vojny XX. storočia, ako by vojny neutvárali ľudské dejiny po tisícročia, dávno predtým, než národné štáty vznikli. Najhoršie nadávkou je nacionalizmus a láska k vlasti. Celá európska integrácia prebieha pod zástavou oslabenia národných štátov a ich odumretia. Odtiaľ nekončiaci centralizácie kompetencií v Bruseli, snaha o regionalizáciu EÚ a v poslednej dobe pokus zmeniť etnické pomery na kontinente masovou migráciou z Afriky a Blízkeho východu a pomocou multikulturalizmu rozbiť existujúce národy,“ dodáva.

Rodia ako zásadná prekážka ideológie

Zásadnou prekážkou súčasnej ideológie je podľa Weigla rodina – najpevnejšia spoločenská bunka zaisťujúca reprodukciu spoločnosti a jej hodnôt. V modernom západnom svete však rodina stráca ochranu. Je rozbíjaná genderovými a feministickými predstavami a projektmi popierajúcimi prirodzenú rozdielnu rolu oboch pohlaví v rodine i v spoločnosti a pri výchove detí. Materstvo je napriek oficiálnej rétorike degradované na prekážku v práci a hendikep ženy, nie oceňované ako zmysel jej existencie. Silnejú tiež tendencie minimalizovať rolu rodiny vo výchove detí. Posvätnosť a výlučnosť rodiny je popretá uzákonením manželstva homosexuálov a ďalšími excesmi v tejto oblasti.

„Úplne extrémne je súčasné transgender treštenie, ktoré je oficiálne presadzovanou politickou agendou na národnej i medzinárodnej úrovni a má za cieľ zrušiť biologicky danú pohlavnú identitu jednotlivca a urobiť z neho vec akejsi spoločnosťou umožňovanej individuálnej slobodnej voľby. Bizarnosť a evidentne absurdnosť tejto dnes prioritnej agendy na Západe, azda viac ako iné, odhaľuje podstatu elít, ktoré nám vládnu, a ich politiky,“ vysvetľuje ďalej Weigl.

Ovládnutie a kontrola ľudského správania

Za ambíciu dnešného maistreamu považuje ovládnutie a zmenu ľudského správania. Nárok na kontrolu ľudí si establishment odvodzuje od rôznym vedeckých i pseudovedeckých poznatkov a názorov, ktoré sú modernou náhradou náboženských imperatívov. V ich mene následne prebieha obmedzovanie ľudskej slobody. Ako typický príklad považuje Weigl absurdný boj proti klimatickým zmenám, štátne vynucovanie zdravého životného štýlu, ochrana spotrebiteľov a ďalšie zámienky, ktoré sa využívajú na kontrolu života ľudí. Intenzívnejšiu kontrolu občanov umožňujú moderné informačné technológie. Zároveň vynucovaná politická korektnosť likviduje nielen slobodu politickej diskusie, ale aj schopnosť dovoliť si nezávisle myslieť a vyjadrovať svoje záujmy.

V tomto kontexte Weigl upozorňuje na ďalšiu dôležitú vec. „Moderný západný establishment preto k vynucovanie poslušnosti občanov nepotrebuje primitívne násilia a teror, akým bola budovaná komunistická nirvána. Jeho projekt je gradualistický, prebieha salámovou metódou a v stále blahobytnom západnom svete jeho čiastkové kroky až doteraz nevzbudzovali nadmernú pozornosť. To sa dnes zmenilo.“

Väčšina obyvateľov dnes totiž odmieta súčasné smerovanie vnútené pokrokárskou elitou. Voľby čoraz viac preukazujú, že revolučné ciele pokrokárov sú pre ľudí neprirodzené.

Bez diskusie

„Pokrokársky mainstream ale odmieta o svojej politike diskutovať. K volebným debaklom a meniacej sa spoločenskej atmosfére sa začína stavať podobne ako Stalin k zlyhaniam pri budovaní komunizmu v ZSSR – ide o akciu vonkajších nepriateľov, cudzích špiónov a ich propagandy. Kriticky uvažovať o svojich chybách a zmene politiky je neprípustné, lebo my sme “pravda”. Čaká nás tak z čias komunizmu dávno známy boj proti zahraničnej “lži”, ktorá môže za všetky neúspechy neschopných vládcov. Ak rok 2017 neprinesie ďalšiu kapitolu zmien začatých brexitom a Trumpom, nastúpi znovu pochmúrna éra “normalizácie”, na ktorú sa pokrokári otvorene chystajú,“ prizvukuje Weigl.

A preto výsledok vzbury ľudí na Západe proti falošnému a svojou podstatou antihumannému pokrokárstvu, založenom na inštitucionalizovanej lži zvanej politická korektnosť, má podľa Weigla zásadný význam aj pre nás. „Ide znovu o slobodu, o právo slobodne myslieť a žiť podľa svojich zvykov a tradícií,“ dodáva na záver člen Inštitútu Václava Klausa Jiří Weigl.