Môj profil 
Predplatné
Národná stratégia na ochranu detí pred násilím je materiálom obsahujúcim strategické zámery a priority národnej politiky na ochranu detí pred násilím. Východiskom pre tvorbu návrhu boli medzinárodné dohovory o právach dieťaťa, legislatívne opatrenia na národnej úrovni i doterajšie politiky v oblastiach zdravotníctva, vzdelávania, sociálnej oblasti, justície či kultúry.
Formulácia strategických cieľov vychádzala aj z reprezentatívneho výskumu prevalencie násilia páchaného na deťoch v Slovenskej republike. Tento výskum realizovali v prvej polovici roku 2013 Inštitút pre výskum práce a rodiny a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Zber dát v rámci výskumu sa uskutočnil na 148 základných školách medzi žiakmi 8. a 9. ročníka, pričom vychádzal z údajov poskytnutých v rámci 1560 anonymných dotazníkov.
V dotazníku bol skúmaný výskyt štyroch základných foriem násilia – zanedbávanie, psychické a fyzické násilie a sexuálne zneužívanie. Podľa výsledkov výskumu bolo 9,4 percenta detí vystavených zanedbávaniu zo strany rodičov, so psychickým a emočným násilím zo strany rodičov sa zasa stretlo 20,6 percenta opýtaných. Respondenti v tomto prípade najčastejšie uvádzali odmietanie sa rodičov rozprávať sa s deťmi a tiež ponižovanie a nadávanie. Fyzickému násiliu zo strany rodičov bolo vystavených 23 percent detí. Najčastejšie boli deti trestané udretím po hlave a šticovaním za vlasy. Rôznym formám sexuálneho zneužívanie zo strany dospelých bolo vystavených viac ako 7 percent respondentov v prieskume, v oblasti rizika takéhoto zneužívania sa podľa zistení nachádzajú takmer štyri percentá detí.
Centrum pre bioetickú reformu označilo výskum za kontroverzný, pretože 28 strán dokumentu „nevenuje zmienku o najvážnejšom a najrozšírenejšom násilí, ktoré sa deje na 25 deťoch denne utýraných na smrť umelým potratom. Druhým najrozšírenejším problémom násilia na deťoch je utrpenie spôsobené rozvodmi a nezáväzným spolunažívaním, ktoré umožňujú rodičom sa rozísť a obrať dieťa o stabilné rodinné zázemie“.
Na základe záverov výskumu i východiskovej situácie bolo v rámci návrhu Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím definovaných päť základných strategických cieľov. Prvým krokom je vytvorenie špeciálneho útvaru – Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktoré má pôsobiť pri MPSVR SR. To by malo podľa návrhu vzniknúť do konca januára. Jeho činnosť budú podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera (Smer-SD) zabezpečovať traja pracovníci. Stredisko bude zabezpečovať koordináciu a integráciu politík, ktoré sú v rámci jednotlivých rezortov zamerané na ochranu práv dieťaťa, a vytvárať jednotný postup, ktorý bude možné uplatniť v konkrétnych prípadoch týrania detí. „Stredisko bude mať za cieľ pravidelne, zo všetkých dotknutých rezortov uskutočňovať metodické porady, aby bol úplne jednotný postup ako postupovať v konkrétnych prípadoch na miestnej úrovni,“ objasnil minister Richter.
Ďalšie strategické ciele sa týkajú oblasti monitoringu systémov ochrany detí, opatrení v oblasti prevencie, celoživotného vzdelávania i informačných kampaní zameraných na túto problematiku
Ako sa píše vo vládnom materiáli, základným zámerom Národnej stratégie je dosiahnutie kvalitatívnej zmeny vo vnímaní a riešení násilia páchaného na deťoch dôsledným prepojením a zintegrovaním čiastkových politík do efektívneho a funkčného mechanizmu pre komplexné a systematické riešenia násilia páchaného na deťoch.
Avšak Jana Tutková, riaditeľka CBR uvádza možnosti zneužitia danej stratégie: „Z textu stratégie existuje opodstatnená obava medzi rodičmi, že povedie k manipulovaniu detí proti ich rodičom, keď samé nebudú vedieť posúdiť ešte dôsledky. Hrozí, že toto povedie k násiliu na deťoch, ktoré budú odobraté i proti svojej vôli rodičom len preto, že sa niekde preriekli o treste, ktorý ktosi vyhodnotí ako neprimeraný. Tento teror spôsobený “politikou na ochranu pred násilím” je už realitou v niektorých západných štátoch.”
