Môj profil 
Predplatné
„Budú jasné dopravné prieskumy a potom padne aj finálne rozhodnutie. Tak ako vždy, na základe zaktualizovaných informácií urobíme to najlepšie technické riešenie,“ zdôraznil Stromček. Diskusia o tom, ako lacnejšie vyriešiť dopravnú situáciu v Prešove, nastala po tom, čo sa zverejnili alternatívy viacerých riešení navrhnutých či už analytickým tímom Hodnoty za peniaze z ministerstva financií, alebo Inštitútom finančnej politiky (IFP), ktorý tiež pôsobí pri ministerstve financií.
Práve IFP navrhoval napríklad postaviť severný obchvat mesta v upravenej trase s jedným tunelom v polovičnom profile. Doteraz sa totiž rátalo s tým, že v Prešove najprv pribudne 7,8-kilometrový úsek diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh za 356,3 milióna eur a neskôr má mesto odbremeniť necelých 15 kilometrov severného obchvatu na rýchlostnej ceste R4 odhadom za predbežne kalkulovaných 535 miliónov eur.
Analytici spomínali ako jedno z riešení napríklad aj východný obchvat mesta, s ktorým sa doteraz vôbec nepočítalo. Túto možnosť ale dnes Stromček vylúčil s tým, že Prešov ako tretie najväčšie mesto na Slovensku počíta v tomto území s rezervou pre ďalší rozvoj mesta. „Nie je možné tam postaviť diaľnicu,“ dodal štátny tajomník.
Jeho oponent v diskusii, opozičný poslanec hnutia OĽaNO-NOVA Ján Marosz však kritizoval vládu práve za drahý západojužný obchvat mesta, ktorý je už vysúťažený. Opieral sa o analýzu Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), podľa ktorej sa tri veľké diaľničné tendre, vrátane súťaže na tento úsek, vyhlasovali v približne rovnakom čase. Tým sa podľa inštitútu zamedzilo väčšiemu súboju viacerých firiem v súťažiach a vytendrované ceny boli teda vyššie.
Marosz preto vyzval štát, aby zverejnil cenové ponuky firiem v týchto tendroch po jednotlivých položkách, aby ich bolo možné porovnať. „Na základe toho zistíme, že sú tam obrovské vaty. Utekajú nám stovky miliónov eur,“ kritizoval poslanec.
Stromček mu však oponoval, že to, čo požaduje, nie je možné uskutočniť. Pretože jedna firma môže mať podľa neho niektoré položky nacenené ako drahšie, iné zase ako lacnejšie a ďalšia firma to má zase inak. „To, čo rozprávate, nie je možné. Máme jedno jediné kritérium a to je výsledná cena,“ opísal.
Diskutujúci sa venovali aj téme výstavby bratislavského obchvatu, ktorý má tvoriť časť diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Podľa Stromčeka si koncesionár, čiže združene firiem, ktoré cestu stavia, momentálne pripravuje stavbu. „Ide to zatiaľ podľa harmonogramu, robia sa prekládky sietí,“ opísal štátny tajomník. S riadnou výstavbou by sa podľa jeho slov malo začať v júni tohto roku.
Poslanec Marosz však oponoval, že na stavbe sú obrovské problémy. Aj keď sa už podpísala zmluva so stavbármi, pozemky pod cestou ešte nie sú usporiadané. „Sú tam obrovské nášľapné míny,“ uviedol. Stromček však reagoval s tým, že majetkovoprávne vyrovnanie je hotové na 99 %. Je síce podľa neho pravda, že tieto termíny sú trochu v sklze, ale to odôvodňuje aj striedaním šéfov rezortu dopravy v minulom roku a tiež výmenami generálnych riaditeľov Národnej diaľničnej spoločnosti. Podstatný je však podľa Stromčeka termín dokončenia obchvatu, čo je rok 2020, a ten stále platí.
