Uplynul rok od príchodu relikvií svätej Terézie z Lisieux na Slovensko

Bratislava 11. januára 2017 (HSP/TK KBS/Foto:TASR/AP-John Stillwell,pa)

Práve dnes uplynul rok od príchodu relikvií svätej Terézie z Lisieux na Slovensko. Jej ostatkom prejavilo verejnú úctu za dva týždne vyše 200 000 ľudí.

Relikvie patrónky misií, misionárov a letcov prevzali slovenskí rehoľníci od francúzskej komunity sestier bosých karmelitánok z Lisieux. Z Bratislavy, kde ich privítali, putovali na 22 miest po celom Slovensku. Navštívili celkovo 44 kostolov. Tím, v ktorom sa pri službe vystriedalo 19 ľudí, navštívil aj zaujímavé miesta, ktoré sú spojené s úctou k sv. Terézii s Lisieux ako napríklad nemocnicu vo Vyšných Hágoch, kde svätica “navštívila” chorých s rovnakou diagnózou, akou trpela ona. Cesta relikvie, ktorou vyvrcholila slovenská oslava Roka zasväteného života, sa skončila v Bratislave. Túto púť mapuje kniha s názvom “Ruže uprostred zimy”.

“Putovanie relikvií svätej Terézie z Lisieux po Slovensku bolo pre celé zástupy ľudí nevšedným zážitkom a povzbudením vo viere. Som vďačný rehoľníkom, ktorí v rámci Roka zasväteného života prišli s touto myšlienkou. Bazilika v Lisieux, kde sú zvyčajne uložené telesné pozostatky svätej Terézie, je jedným z najnavštevovanejších pútnických miest Francúzska. Aj veľké množstvo Slovákov tento chrám pozná – práve vďaka túžbe pomodliť sa pri relikviári mladej svätice. (…) Potešilo ma, že sa podarilo uskutočniť neľahký plán: putovanie jej relikvií po našich mestách bolo pekným obohatením Roka zasväteného života na Slovensku. Očakávali sme nemalú účasť, ale skutočný počet ľudí na jednotlivých sláveniach všetky očakávania prekonal. Sledovanie dlhého radu veriacich, ako trpezlivo čakajú, aby mohli aspoň na chvíľku pozdraviť sväticu, nemohlo nikoho nechať na pochybách: Slováci majú svätú Teréziu v mimoriadnej obľube. (…) Verím, že svätá Terézia na nás svojou prítomnosťou spustila „dážď ruží“. Stretnutie s ňou mnohým zaiste prinieslo radosť, posilu a povzbudenie,” píše v úvode knihy Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita.

Urna s relikviami svätice putuje po celom svete už niekoľko desaťročí. Doteraz navštívila množstvo krajín na všetkých kontinentoch. Prevážaná bola na Boeingu 747, vojenským lietadlom, vrtuľníkom, policajným, či hasičským autom, luxusnou výletnou loďou alebo chudobným parníčkom, na koňoch, na saniach ťahaných psami. Zavítala do vyše päťdesiat krajín, od Filipín po Spojené štáty, cez Irak, Izrael, Rusko, Sibír. K relikviáru prišlo niekoľko desiatok miliónov ľudí. Na sväté omše a modlitby na Slovensku pritiahla davy ľudí – deti, mladých i rodiny, starších, stovky zasvätených, kňazov a biskupov. Schránka, v ktorej sa nachádza väčšina ostatkov svätice sa označuje ako „relikviár storočnice“. Práve ten prišiel aj na Slovensko. Jeho rozmery a váha sú – dĺžka: 150 cm, šírka: 95 cm, výška s ochranným plexisklom: 85 cm, celková váha: 132 kg. Drevená truhlica meria: 160 krát 105 krát 120 cm. Relikviár váži 115 kg. Celková váha relikviára s expedičnou truhlicou má hmotnosť 247 kg. “Tento relikviár je truhličkou, ktorá pripomína truhlicu na prepravu pokladov. Zhotovil ju brazílsky zlatník H. Brunet.

Sv. Terézia z Lisieux patrí medzi veľmi obľúbených svätých. Narodila sa 2. januára 1873 v Alencone vo Francúzsku. Pochádzala z deviatich detí, ona bola najmladšia. Celá rodina žila veľmi zbožným životom. Hoci mala iba štrnásť a pol roka, chcela nasledovať svoje sestry Paulínu a Máriu do karmelitánskeho kláštora. O povolenie žiadala aj pápeža Leva XIII. To jej dovolili. Život v kláštore nebol ľahký. Večné sľuby zložila 8. septembra 1890. Túžila ísť do misií do Vietnamu, no chatrné zdravie jej to nedovolilo. Mnoho si vytrpela kvôli chudobnej strave, mala veľké žalúdočné bolesti. Nikdy sa však nesťažovala. Dostala tuberkulózu. Vykašliavala krv. Zomrela 30. septembra 1897 ako 24 ročná. V roku 1923 (29. 4. ) ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú. Štrnásteho decembra 1927 ju spolu so sv. Františkom Xaverským vyhlásil za hlavnú patrónku misií, hoci v nich nikdy nebola a ani nepracovala. Krátko pred oslobodením – 3. mája 1944, ju pápež Pius XII. vyhlásil za “druhú patrónku Francúzka, spolu so sv. Janou z Arku”. Dňa 19. októbra 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi, hoci okrem vlastného životopisu a niekoľkých úvah a básní nenapísala žiadnu teologickú prácu či spis.