The Washington Post: Keby sme zverejňovali iba fakty, svet by sa nedozvedel o rozsahu Putinových kybernetických útokov

Washington 27. decembra 2016 (HSP/Foto:Screenshot CBCNews)

Nielen v našej gigantickej vlasti – na Slovensku, ale aj na celej maličkej planéte Zem pokračuje neľútostný boj, ktorý rozpútal celosvetový mainstream proti všetkým tým, ktorí majú iný názor, odlišný postoj a hlavne proti tým, ktorí hovoria pravdu.

Pozoruhodná udalosť v tejto súvislosti sa odohrala za veľkou kalužou. V rozhovore dvoch mainstreamových novinárov sa zistilo, že mainstreamové médiá často uvádzajú ničím nepodložené správy iba preto, aby presvedčili verejnosť, že všetko vyzerá tak, ako to vykresľujú. Avšak mnohí ani neskrývajú, že jemne povedané, „podvádzajú“ v snahe manipulovať verejnou mienkou: nejde o pravdu a objektivitu – verejnosť si musí predstavovať svet tak, ako to „maľuje“ mainstream.

Redaktorka kanadskej verejnoprávnej televíznej a rozhlasovej stanice CBC – Canadian Broadcasting Corporation (“dvojička“ našej RTVS) Diana Swainová urobila rozhovor s uznávaným kolegom z vplyvného amerického denníka The Washington Post Gregom Millerom. Je to jeden z obrovského množstva amerických novinárov, ktorý často písal o kybernetických útokoch ruských hackerov a o tom, že Moskva ovplyvnila výsledky amerických volieb.

Kanadská redaktorka sa chytila jednej zaujímavej iniciatívy Grega Millera, ktorý obhajoval použitie diskrétnych informácií od anonymných zdrojov a úplné utajovanie týchto zdrojov – aj vtedy, keď sa uvádzajú nejaké argumenty a obvinenia – ale sa neuvádzajú žiadne fakty. Miller tvrdil, že aj takéto informácie sú cenné a objektívne.

Kanadská redaktorka pripomenula, že ako prví hon na bosorky začali The Washington Post a The New York Times a potom sa k nim pripojili stovky rôznych médií, ktoré obvinili Kremeľ z toho, že svojimi kybernetickými útokmi ovplyvnil výsledky amerických prezidentských volieb. The Washington Post jasne uviedol: ruská vláda použila kybernetickú špionáž, aby ovplyvnila americké voľby a pomohla Donaldovi Trumpovi stať sa ďalším americkým prezidentom. Hneď na to podobný „objav“ zverejnil aj The  New York Times.

Redaktor The Washington Post Greg Miller vtedy vyhlásil, že toto tvrdenie sa opiera o informácie z utajených zdrojov. O pár dní napísal, že tuto operáciu ruských hackerov riadil osobne ruský prezident Vladimír Putin. V Moskve, ako aj vo volebnom štábe Donalda Trumpa hneď odmietli tieto vyhlásenia a obvinili amerických novinárov z klamstva. Donald Trump uviedol, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, novinári nepredložili žiadne fakty a dôkazy a ich tvrdenia “sú smiešne a sú to klamstvá”.

Greg Miller obhajoval zverejnenie „údajných“ informácií tvrdiac, že nie vždy sa dajú uviesť fakty. „V ideálnom svete by sme mohli vymenovať všetky naše zdroje a povedať všetky fakty pre našich čitateľov. Ale nie je to možné, hlavne, keď ide o materiály, ktoré obsahujú údaje kontrarozviedky a sú často úplne tajné,“ podčiarkol. Tvrdil, že verejnosť by mala veriť novinárom, aj keď odmietajú uviesť svoje zdroje a tým potvrdiť, že ich správy nie sú vymyslené.

Greg Miller povedal paradoxnú, ale zaujímavú myšlienku pre pochopenie „mainstreamových pochodov“: „Keby novinári mohli zverejňovať iba dokázateľnú pravdu, veľa ďalších informácií, ktoré sa zakladajú iba na správach anonymných zdrojov, nikdy by sa nezverejnili. A potom by sa verejnosť nikdy nedozvedela o niektorých udalostiach: ako aj v tomto prípade – o účasti Putina na kybernetických útokoch a ovplyvňovaní amerických volieb,“ zdôraznil Greg Miller.

„Pritom, ak neuvádzame zdroje a nemáme dôkazy, že je to pravda, podobná informácia nemá menšiu cenu. Prezradiť svoj zdroj môžeme napríklad vtedy, keď poskytuje nám nepravdivú informáciu,“ poznamenal.

Kanadská redaktorka Diana Swainová zhrnula tvrdenia amerických novinárov celého mainstreamu do kocky: verejnosť musí veriť všetkému, čo produkuje mainstream – a vôbec nemusí predkladať dôkazy a fakty. Postačí, keď niekoho označí za agresora alebo obviní z kybernetických útokov a verejnosť musí veriť, že to tak aj je.

Eugen Rusnák