Môj profil 
Predplatné
Takýto dojem môžu nadobudnúť obyvatelia malého španielskeho mestečka Cenicientos s približne 2000 obyvateľmi, ležiaceho asi 80 kilometrov južne od hlavného mesta. Socialistická starostka mesta Natalia Nunez totiž medzi prvými krokmi v úrade po svojom zvolení, učinila rozhodnutie odstrániť diskrétnu krížovú cestu, ktorá sa vinie v uliciach mestečka. Starostka ako motív svojho rozhodnutia uviedla “nedostatok rešpektu“, ktorý predstavuje prítomnosť krížovej cesty s “ohľadom na určitých občanov: neveriacich a moslimov.“ O prípade informoval francúzsky portál L´Observatoire de la Christianophobie.
V tomto kontexte je potrebné uviesť, že krížová cesta bola veľmi diskrétna, tvorili ju iba jednoduché kamene s rímskymi číslicami, už tradične označujúcimi jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Uvedená krížová cesta bola pritom v mestečku nainštalovaná vrámci kultúrneho plánu PRISMA, iba tri mesiace pred tým, než sa nová starostka ujala funkcie. Primátorka sa najprv pokúšala tvrdiť, že dôvodom k odstráneniu bolo to, že kamene prekážali obyvateľom v pohybe, čo však vyvrátili fotografie umiestnenia jednotlivých kameňov, načo priznala, že pravým dôvodom jej rozhodnutia bolo to, že by cesta mohla vadiť neveriacim občanom a urážať občanov moslimského vyznania.
Portál priniesol aj vyjadrenie Jorga Gonzáleza Guadalix, kňaza z madridskej diecézy: “Keby som nebol vo veľkorysej nálade, tak by som to nazval pravým menom: sektárstvo, zámer uraziť katolíkov. Už vieme, že to nič nestojí!” K tomu poznamenal, že nevie ako môžu kamene nesúce rímske číslice kohokoľvek uraziť „medzi iným aj kvôli tomu, že moslim nevie, o čo sa jedná a je mu to jedno.“ Skutočne moslimská komunita nič také nepožadovala a išlo o iniciatívu starostky.
Kňaz sa ďalej pýta, prečo pani Nunez nevytvorí fond na odstránenie kostolov, ktoré sú „urážajúce“ a prečo nazakáže kostolné zvony a procesie. Duchovný nevylučuje, že veci jedného dňa dospejú až tam… „Kľúčom je, že chceme skončiť s katolicizmom a so všetkým čo pripomína Cirkev. Je to stará ašpirácia, ktorou už Španielsko trpelo a ktorá zanechala svoje plody v oblasti spolužitia a tolerancie, ktoré všetci poznáme…“
Katarína Hanzlíková
