Môj profil 
Predplatné
„Posledný náraz som s ňou prežil pri vypočutí ľudí, ktorí hovorili o tom, že sa chystá také to sledovanie tzv. „hate speech“ na sociálnych sieťach. Hovorili, že to bude sledované a vytvorí sa aj mechanizmus na trestanie previnilcov,“ povedal Škripek. „Prihlásil som sa do debaty a opýtal sa, ako chcú zhodnocovať nenávisť, jej závažnosť, ako chcú stanovovať rozsah trestu,“ poznamenal.
„Ja pochádzam z postkomunistickej krajiny a v roku 1948 tu bolo považované za nenávistné všetko, čo nesúhlasilo s vedúcou úlohou komunistickej strany. Za to sa išlo do basy,“ zdôraznil Škripek. Obáva sa napríklad, ako by boli hodnotené z hľadiska miery „nenávisti“ názory, ktoré nie sú konformné s liberálnymi názormi väčšiny europoslancov.
„Povedal som aj príklad, že ak ja napríklad nesúhlasím s niečími názormi na sexuálne praktiky, tak to nie je nenávisť. A pýtal som sa ich, ako chcú stanoviť, že ja už mám v sebe nenávisť a potrestať to? Reagovala podráždene a povedala, že to, čo hovorím, je homofóbne,“ povedal Škripek. „Som presvedčený, že mám právo nesúhlasiť s tým, aby mi niekto vnucoval, že homosexuálna praktika je niečo, s čím musím súhlasiť,“ podčiarkol europoslanec.
V diskusii reagoval aj na najnovší vývoj v Turecku. „Je to šokujúca situácia. To, čo sa stalo, pokus o prevrat, ale najmä čistky, ktoré nasledujú, to presahuje všetky medze toho, čo chápeme ako dodržiavanie ľudských práv,“ vyhlásil. Škripek odhaduje, že zamrznutý bude nielen proces rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie, ale aj diskusia o liberalizácii vízového režimu.
Zároveň upozornil, že v Európskom parlamente už kvôli čistkám koluje výzva na zaslanie protestnej diplomatickej nóty Turecku. „Je to výzva Federice Mogheriniovej, ako vysokej predstaviteľke únie pre zahraničné veci.
Je tu krátky popis toho, že sa dejú obrovské represálie a že viaceré zdroje, medzi nimi aj komisár pre rozšírenie Johannes Hahn, hovorili, že zoznam ľudí, ktorí majú byť uväznení, existoval už pred tým, ako puč nastal. List vyzýva, aby sme vydali diplomatickú nótu a vyjadrili sa, že toto je neprípustné,“ špecifikoval Škripek.
„Bolo by nesprávne, keby sme schvaľovali puč, ale zároveň nemôžeme súhlasiť s tým, že sa tam teraz dejú obrovské represálie,“ povedal. Dodal, že osobne by si želal, aby v budúcnosti mohli vyhlásiť, že Turecko je krajina, ktoré rešpektuje náboženskú slobodu, slobodu slova a garantuje ľudské práva. „Ale momentálne je to nepredstaviteľný proces,“ poznamenal.
Na margo nedávnych teroristických útokov v Nemecku a francúzskom Nice poznamenal, že sa na kontinent dostávajú metódy podobné palestínskej intifáde. Útočia civili na viac-menej náhodne vybratých civilov, nečakane a improvizovanými zbraňami. „Tento spôsob boja sa teraz prenáša do nášho priestoru. Sme v extrémnom, nenormálnom type vojny, keď útočíme v civilných priestoroch, bez vyhlásenia. Je to vrchol cynizmu a zvrátenosti,“ povedal.
Dodal, že v boji proti terorizmu sú dôležité tajné služby, samy však problém určite neodstránia. „Útoky a bomby sa prenášajú v srdciach, nielen v taškách. Mali by sme zastaviť v prvom rade vymývanie mozgov. Za všetkým stoja fundamentalistickí sektárski moslimskí kazatelia. V Belgicku to boli tajné, nelegálne mešity na zadných dvoroch. Sú to vyslovene okrajové skupiny a deje sa to tajným spôsobom,“ povedal. Nástrojom presviedčania by podľa neho mala byť verejná diskusia a prekonávanie segregácie moslimských komunít v štátoch, kde existuje.
Na otázku, ako si spomína na prvé reakcie kolegov z Európskeho parlamentu na informácie o výsledku britského referenda, odpovedal slovami: „Obarenie, prekvapenie“. „Nečakali to dokonca ani tí, ktorí to chceli a hlásali brexit,“ poznamenal s tým, že ani odporcovia únie v Británii nemali pripravený plán krokov, ktoré by mali nasledovať po referende.
„Prekvapuje ma však aj veľmi negatívna reakcia mojich kolegov v europarlamente, ktorí začali hovoriť, aby Veľká Británia urýchlene vystúpila. Bol som prekvapený tými radikálnymi, tvrdými výrazmi,“ povedal. „Je treba si uznať debakel, keď z únie vystúpi krajina, ktorá bola 40 rokov jej členom. Odchádza krajina s výrazne silnou ekonomikou, dobrými tajnými službami a zahraničnou politikou, dôležitý člen EÚ,“ povedal Škripek s tým, že Veľká Británia ostane najdôležitejším obchodným partnerom únie.
„Posledná veta, ktorú pán Farage priam vykríkol na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Bruseli v utorok po brexite, bola: Vaším zlyhaním je to, že ste nám násilím nanucovali politickú úniu,“ spomína Škripek. Aj keď predreferendovú kampaň Faragea považuje za klamlivú a neférovú, s týmito slovami súhlasí.
„Členské štáty rôznymi dokumentmi, usmerneniami a direktívami nútime k tomu, aby urobili niečo, čo sa jednoducho vymyslí v Bruseli. Jeden z príkladov, ktorý nahneval mnohých slovenských ľudí, ale aj ľudí v iných krajinách, je pokuta za neprijatie kvót.
Komisia zrazu tvárou v tvár tomu chaosu, ktorý okolo celého migračného procesu existuje, povie, že chce uložiť sankciu 250.000 eur za jedného neprijatého. To mi pripadá ako extrémny nátlak,“ povedal Škripek.
„Na druhej strane treba zdôrazniť, že kampaň za vystúpenie z únie bola neférová a zlým spôsobom sa hovorí o projekte Európskej únie aj u nás. Ja nie som eurooptimista, nie som za federalizáciu, ale je treba povedať, že v projekte EÚ je množstvo výborných vecí,“ zdôraznil.
„Musíme si to vážiť a to, čo je zlé, sa snažiť odstraňovať. Ja som do Európskeho parlamentu kandidoval preto, aby som tam priniesol pohľady na veci, ktoré mi tam chýbajú, a to je zdôrazňovanie kresťanských hodnôt,“ uzavrel.
