Schönborn: Pápež je vizionár pre Európu a ľudstvo; Ján Figeľ je pre ľudské práva správnou voľbou

Kardinál ocenil aj vedenie EÚ za menovanie Jána Figeľa za prvého mimoriadneho poverenca pre náboženskú slobodu.

Viedenský arcibiskup ďalej povedal, že pápež František je svojím zasadzovaním sa za ľudské práva a pravý humanizmus ich „autentickým interpretom“. A to o to viac, že svoje vízie pre Európu nenavrhol iba z kresťanského – ba ani len iba z veriaceho – stanoviska, ako poznamenal Schönborn. František tak „urobil hlasom všetkých v Európe a súčasne tak urobil službu celému svetu“, ako povedal kardinál a citoval Donalda Tuska: „Aj predseda Rady Európy označil Františka ako pápeža nádeje pre nás všetkých“.

Vzhľadom na mnohé euroskeptické postoje aj v Cirkvi pápež jasne vyjadril, „že je úlohou Cirkvi spolupracovať na budovaní Európy“, ako zdôraznil kardinál. Pre Františka je neodlučiteľné s hlásaním Evanjelia poskytovať pomoc a útechu slabým a zraneným a zasadzovať sa za ľudské práva.

Zvlášť náboženská sloboda ako kľúčová súčasť ľudských práv je teraz na celom svete novým spôsobom ohrozená, ako povedal Schönborn. EÚ to spoznala a menovala mimoriadneho poverenca pre náboženskú slobodu, čo je podľa kardinála „nie zdvorilé gesto voči pápežovi alebo Cirkvi“, ale „pripomienka politikom, akú výbušnú silu majú ľudské práva a s nimi náboženská sloboda“.

Slovák Ján Figeľ je v tejto situácii presne „tou správnou voľbou“, keďže je „Európanom prvej hodiny po prevrate“ a nerobí tajnosti z kresťanského základu svojej politiky, ako povedal Schönborn a pripomenul: „Bývalý predseda Kresťanskodemokratickej strany KDH a bývalý eurokomisár pre vzdelanie a kultúru sám zažil komunistické prenasledovanie z náboženských dôvodov, ako aj „nežnú revolúciu“ v r. 1989. „Tí ľudia, ktorí sa vtedy zasadzovali za náboženskú slobodu, dokázali neľudský systém pokojne priviesť k pádu.“

„Pokoj vo svete je možný iba vtedy, ak je zabezpečená aj náboženská sloboda a ak sa aj reálne žije,“ zdôraznil Schönborn: „Až správne pochopená náboženská sloboda umožňuje dialóg medzi kultúrami, vzájomnú integráciu a vyprodukovanie toho nového, čo pápež zdôraznil.“ Sprostredkovanie tohto postoja, ktorý vychádza z kresťansky žitého humanizmu, by bolo podľa kardinála „poslaním Európy pre svet, v ktorom na mnohých miestach niet náboženskej slobody“.