Bratislava 1. decembra 2015 (HSP/Foto: Eva Zelenayová)
Bezpečnostná situácia v Európe dala podnet na vytvorenie Paneurópskeho centra politických a ekonomických analýz a prognóz (PANAP). Vo svojej podstate má byť mostom medzi svetom vedy, politiky a biznisu s cieľom vytvorenia spoločnej doktríny bezpečnej Európy. Predsedov organizácie tvoria známe tváre politického života Európy, Ašot Grigorian, prezident Fóra arménskych asociácií Európy, Ján Čarnogurský, bývalý premiér SR a Dominique de Villepin, bývalý premiér Francúzska. Členmi predsedníctva sú Romano Prodi, bývalý premiér Talianska, lord Peter Hain, poslanec parlamentu Veľkej Británie či Cyril Svoboda, bývalý minister diplomacie Českej republiky a ďalšie osobnosti. V piatok 28. novembra sa v Bratislave uskutočnilo prvé zasadnutie PANAP-u.
V tejto súvislosti sme oslovili jedného z predsedov PANAP Ašota Grigoriana.
Prečo ste si vybrali Bratislavu na prvé zasadnutie PANAP-u?
Pretože Slovensko musí byť veľmi vážne pódium pre alianciu mieru. Cieľom našej organizácie je vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru Európy a Bratislava nemôže stáť bokom. Európa je umelo rozdelená na dve časti, čo nie je v súlade s jej vlastnými záujmami. Spomaľuje to jej rozvoj. Podľa názoru PANAP v blízkej budúcnosti prinúti dianie na medzinárodnej scéne sadnúť si za jeden rokovací stôl predstaviteľov takých organizácií, akými sú NATO, OBSE, Európsky parlament, Rada Európy na jednej strane a predstaviteľov Euroázijského zväzu, Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) a Organizácie dohovoru o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) na strane druhej. Európania budú musieť dospieť k vzájomne prospešným vzťahom, pričom sa nebudú deliť na západných a východných. Bratislava by mohla byť mostom medzi nimi.
Na zasadnutí PANAP-u ste spomínali, že Záverečný helsinský akt je nefunkčný a treba urobiť niečo nové pre bezpečnosť Európy. Myslíte si, že tentoraz by sa mohla stať miestom záverečného aktu o bezpečnosti v Európe Bratislava?
My hovoríme, že v súčasnosti Európa žiadnu bezpečnosť nemá. To znamená, že tretia svetová vojna sa môže v Európe začať kedykoľvek. To je vážna vec a Európa potrebuje páky, aby sa to nestalo. Budeme modernizovať Záverečný helsinský akt z roku 1975 a naša organizácia s tým začína v Bratislave. Ak Boh dá, prinesie to Bratislave slávu a nasledujúce generácie jej budú za to vďačné. Nie je to jednoduché. Potrebujeme podporu zo strany vlády i parlamentu a dúfame, že nájdeme porozumenie. Slováci sú fantastický národ, ale majú gigantický komplex malosti. Sme malý, nič nezmôžeme. Arméni taký komplex nemajú. Pritom je nás len o trochu viac, desať miliónov. Ale sme ambiciózni. Žiaden Armén si nemyslí, že sme malý národ. Nerozumiem tomu, prečo je to u vás tak.
Nie všetci Slováci majú tento komplex.
To je predpoklad pre zmysluplnú politiku. Prečo by Bratislava nemohla byť mestom, ktoré niečo urobí pre budúce generácie? Máme možnosť modernizovať Helsinský akt, nájsť spôsob ako aspoň na ďalších 50 rokov udržať mier v Európe i vo svete.
Súčasná migračná kríza veľmi ohrozuje bezpečnosť Európy. Myslíte si, že máme dosť času na nejaké dlhodobé rokovania?
Čas je náš najväčší problém. Lebo to, čo teraz hovorím, už zajtra nemusí platiť. Pretože každý deň dochádza k zmenám, prichádzajú nové a nové informácie. Včera napríklad (27.11.2015) sme dostali správu, že Turecko s Azerbajdžanom napadnú Arménsko. To bolo včera. Predvčerom o ničom podobnom sme ani netušili. Týždeň pred tým by takáto myšlienka bola smiešna. O týždeň môže byť realitou. A nám bude veľmi ľúto, lebo sa začne strašná lokálna vojna, ktorá môže prerásť do väčšieho medzinárodného konfliktu. Takže neviem, kedy islamisti napadnú Európu. Kedy vymyslia tento terorizmus. No v súčasnosti ide o to, ak Európa niečo nevymyslí, určite bude islamská. Európa, nie nejaké jej krajiny. Francúzsko, Belgicko a ďalšie štáty sa už teraz k tomu veľmi blížia. Koľko máme času? Neviem, rok, mesiac, týždeň? Neviem, taká je situácia.
Rozhovor s Ašotom Grigorianom viedla Eva Zelenayová
10.2°C
Sobota 
Nedeľa 
11.5°C
Sobota 
Utorok 
Sobota 
10.4°C
10.9°C
.JPG)
.jpg)
