Neil Hauer uvádza že príslušníci čečenských a ingušských špeciálnych jednotiek zo Severného Kaukazu predstavujú vysoko efektívnu vojenskú silu, ktorá umožňuje Rusku presadzovať vlastné strategické ciele v Sýrii. Čečenci a Inguši predstavujú silu, ktorá Moskve umožňuje efektívne viesť ruskú zahraničnú politiku aj za predpokladu, že Asad a jeho jednotky nedokážu splniť ruské vytýčené strategické ciele.

Podľa Neila Hauera sa najprv v Sýrii rozmiestnilo približne 400 Čečencov, ktorí vystupovali ako príslušníci vojenskej polície. Hauer však tvrdí, že išlo o preverených členov špeciálnych čečenských kománd a ich úlohou určite nebolo zabezpečovanie tyla postupujúcich sýrskych vojsk, podporovaných zo vzduchu ruským letectvom. Úlohou Čečencov a Ingušov nie je chrániť blokposty, konvoje s humanitárnou pomocou či strategické objekty.

Mark Galeotti, analytik Institute of International Relations je presvedčený, že nasadenie Čečencov a Ingušov je potvrdením faktu, že Moskva uviazla v hybridnom sýrskom konflikte. Neil Hauer nesúhlasí úplne s Galeottiho tvrdeniami a tvrdí, že Čečencov a Ingušov Moskva využíva na riešenie vojenských úloh, pretože nechce zvyšovať priamu ruskú prítomnosť v bojových operáciach za hranicami Ruska.

Čečenci nie sú v Rusku podľa západných analytikov veľmi populárni, kvôli dvom vojnám, ktoré v Čečensku viedlo Rusko na sklonku minulého storočia. Podľa Grigorija Švedova, redaktora portálu “Кавказский узел”, ktorý sa zaoberá problematikou rusko-čečenských vzťahov pre Putina a Rusov je určite prijateľnejšie, ak v Sýrii budú bojovať a umierať Čečenci, ako etnickí ruskí vojaci.

Navyše Čečenci nasadení v Sýrii sú sunnitského pôvodu, podobne ako veľká časť sýrskeho obyvateľstva. Aj túto skutočnosť využíva Rusko vo svoj prospech. Čečenci nemajú problém nadväzovať kontakty so sunnitským obyvateľstvom, ktoré vníma Asada, šiítov, Drúzov či kresťanov ako problém. Čečenci vedia ako majú komunikovať s miestnym obyvateľstvom, dodržiavajú náboženské zvyklosti. Podľa Hauera aj nedávne konvertovanie ruského výsadkára na islam, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti hlavného muftiho Čečenska a sýrskych sunnitských duchovných v Aleppe bolo dôležitým P.R. manévrom, ktorý zvýšil rating ruských ozbrojených síl v Sýrii.

Konvertovanie ruského vojaka na islam

Hauer je presvedčený že Čečenci a Inguši budú plniť v Sýrii náročné vojenské úlohy, vrátane ochrany a výcviku sýrskych Kurdov a pomoci sýrskym Kurdom v boji proti Turkom v oblasti Manbidju. Takisto Čečenci bravúrne zvládli ochranu príslušníkov protiasadovskej opozície, ktorá súhlasila so zložením zbraní a odchodom z oblasti provincie Damask. Čečenci predstavujú aj dôležitý silový argument Moskvy aj v rozhovoroch s Iráncami a Sýrčanmi, ktorí sledujú svoje vlastné geopolitické ciele – tie nie sú vždy totožné so záujmami Moskvy.

Pomocou Čečencov a Ingušov zvyšuje Rusko aj svoju možnosť tlaku v kľúčových regiónoch Sýrie. Hauer poukazuje na skutočnosť z konca decembra 2016, kedy sa Moskva dohodla s Turkami na ukončení bojových operácii v Aleppe a presunutí teroristov do Idlibu, pričom Iránci s takýmto riešením súhlasili veľmi neochotne. Iránci majú silný vplyv na šiítske milície, časť sýrskych vojenských jednotiek a príslušníkov libanonského Hizballáhu. Podľa Hauera Čečenci prišli do Sýrie ako odpoveď na pokusy zvýšiť iránsky tlak voči Rusku, Rusko momentálne dokáže aj pri prípadných obštrukciách zo strany Iránu a Sýrie presadzovať svoje záujmy pomocou Čečencov (ruské, iránske či sýrske postoje sú rozdielne napríklad vo vzťahu k Izraelu).

Hauer uvádza aj ďalší zaujímavý argument. Podľa jeho slov Irán sa v januári 2017 snažil posilniť svoj vplyv v Sýrii a vtedy sa objavila informácia, že Asad mal mŕtvicu. Irán, ktorý sa snaží neustále posilniť svoj vplyv v Sýrii chcel presadiť ako nového prezidenta v Sýrii Asadovho brata Mahera, ktorý má nadštandardné vzťahy s Iránom. Rusi s tým však nesúhlasili, po niekoľkých hodinách (niektorí analytici sú presvedčení že išlo o pokus o vojenský prevrat v Sýrii) sa však Asad znova v Damasku verejne objavil a situácia sa upokojila.

Čečenci teda podľa Hauera predstavujú ruské vojenské sily v Sýrii. V krajine pôsobí aj vojenská skupina, známa pod názvom “Slovanský zbor”. Ide o dobrovoľníkov a žoldnierov z Ruska, ktorá pôsobí v Sýrii už od roku 2013 (k týmto profesionálom patrí aj Sidorenko, ktorý na Twitteri uverejňuje informácie zo sýrskeho konfliktu). Podľa Hauera spočiatku nebola činnosť “Slovanského zboru” v Sýrii veľmi úspešná, v roku 2015 však Moskva, ktorá sa rozhodla priamo aktivizovať v Sýrii poskytla “Slovanskému zboru” svoju podporu. Dnes sa skupina transformovala, premenovala sa na skupinu Vagner a v jej čele stojí Dmitrij Utkin, bývalý dôstojník ruskej vojenskej rozviedky GRU (pod pôsobnosť GRU spadajú aj elitné oddiely Specnaz, pôsobiace v zahraničí). Utkin v roku 2014 viedol úspešne viaceré chúlostivé operácie na Kryme či východnej Ukrajine”.

Čečenci a Inguši samozrejme nepôsobia v Sýrii nepretržite. Prvá skupina Čečencov a Ingušov ukončila svoju činnosť dňa 27. 3. 2017, v rámci rotácie ich však okamžite nahradila iná bojová skupina, čo potvrdil aj čečenský prezident Ramzan Kadyrov. Podľa Hauera pokiaľ Čečenci pôsobili na severe Sýrie, Inguši pôsobia najmä v provincii Damask.

Keď členovia protiasadovskej opozície náhle prerušili v marci 2017 rozhovory s predstaviteľmi legitímnej sýrskej moci (politická aktivita USA) a členovia protiasadovských síl zákerne prepadli pozície sýrskych vládnych síl v mestskej štvrti Dzjobar, do bojových operácii vstúpili priamo Čečenci a Inguši. Po niekoľkých hodinách bojov vyplašení predstavitelia “umiernenej opozície” pokorne znova sadli za rokovací stôl, ich bojový potenciál sa však výrazne zmenšil a provládni Sýrčania presadili oveľa viac svojich strategických cieľov a záujmov. Podľa informácii zverejnených Hauerom sa ingušský batalión vráti do vlasti v máji 2017 a nahradí ho iná ingušská jednotka.

Podľa Hauera predstavujú Čečenci, Inguši, skupina Vagner, príslušníci ruského Specnazu, kontraktnici z ruskej námornej pechoty, či v poslednej dobe zaktivizovaná skupina Turan, zložená s profesionálov bývalých sovietskych stredoázijských republík “ozbrojenú päsť”, ktorá presadzuje ruské záujmy v Sýrii. Tieto jednotky dokážu riešiť úspešne náročné strategické bojové úlohy na zemi a ich bojová kvalita je niekoľkonásobne vyššia, ako kvalita ISIS či rôznych frakcií “umiernených teroristov”.

Podľa najnovších informácii sa majú členovia uvedených jednotiek zúčastniť aj širokokoncipovanej operácie na oslobodenie Deir ez-Zor z obkľúčenia, pričom ich budú podporovať elitné sýrske jednotky, najmä Tigri. 4.mechanizovaná divízia, výsadkári a príslušníci Hizballáhu.