Môj profil 
Predplatné
Prednášať „o genocíde slovenského národa a obetiach vlastizrady po roku 1989“ bude občiansky aktivista Rudolf Vaský, ktorý sa „preslávil“ tým, že dostal facku od poslanca Petra Osuského. Viac o incidente sa dočítate TU. Asistovať mu bude novinár Martin Daňo, ktorý je zakladateľom občianskeho združenia GINN.
Podobná prednáška sa mala uskutočniť aj v Púchove, primátor im však priestory neposkytol. Šťastie sa na nich usmialo práve v Trnave, za čo si primátor Peter Bročka vyslúžil aj vlnu kritiky. Rôznym „demokratom“, havloidným aktivistom a osobám činným v kultúre a v spoločenskom živote sa totiž nepáči demokracia, v ktorej má každý právo na svoj názor.
Primátor Trnavy Peter Bročka sa preto rozhodol objasniť svoj postoj prostredníctvom svojho oficiálneho profilu na sociálnej sieti facebook:
„ZAKÁŽ! …ALE TÝCH DRUHÝCH
Viacero ľudí sa pohoršovalo nad tým, prečo som nezakázal diskusiu o genocíde slovenského národa po roku 1989. Hneď ma to v hlave vrátilo o pár mesiacov späť, keď sa zase niekto iný pohoršoval nad tým, že na radnici som dal priestor pre event podporovaný americkou ambasádou s diskusiou o menšinách, resp. islame, že som povolil stretnutie ľudí v zelených tričkách na námestí, atď…Netreba zabúdať ešte na výstavu o Ukrajine a po mojej návšteve Číny bude mať zrejme niekto problém aj s Tibetom…,“ napísal Bročka.
Primátor Trnavy tak poukazuje na dvojaký meter „demokratov“, ktorí sú demokrati len dovtedy, ak niekto súhlasí s ich názormi. Ak má niekto iný názor, je automaticky nepriateľom a najlepšie by ho bolo úplne odstrániť.
Bročka objasňuje svoje rozhodnutie ďalej:
„Prečo si nezakázal“ a „ako si mohol povoliť“ sú dve strany jednej nebezpečne drahej mince. Je kruto zarážajúce, že jeden deň ňou rovnakým zápalom platia pravičiari, druhý deň pseudohumanisti a tretí deň ľudia, od ktorých by som to ani vôbec nečakal. V duchu pouličnej demokracie sa vlastne všetky tábory rozhodli, že „tí druhí“ sú pre nich natoľko neprijateľní, že nesmú vôbec hovoriť. Vôbec a o ničom. Ideálne, keby ani neexistovali.
Budíček ľudia! Oni existujú…“
Primátor Trnavy taktiež dáva Havloidom lekciu skutočnej demokracie:
„Demokracia a sloboda prejavu je okrem iného aj o tom, umožniť človeku hovoriť, až kým na danom fóre svojím názorom neprekročí zákon.
Toto je pre mňa základ. Je mi úplne jedno, či to bude najposlednejší z posledných, prezident krajiny alebo ktokoľvek medzi tým. V slobodnom kráľovskom meste mu nebudem upierať právo hovoriť. S týmto privilégiom je ale neoddeliteľne spojená jasná zodpovednosť. Zodpovednosť za to, že to, čo bude hovoriť, nebude v rozpore s ústavou a zákonmi tejto krajiny. A na to má a bude dohliadať polícia.“
Na záver dodáva:
„To, čo si občan Bročka myslí o náckoch, fašistoch, rasistoch, xenofóbnych agresoroch, popletených pseudorevolucionároch, imperiálnych mocnároch všetkých svetových strán, konšpiračných teoretikoch či neliečených schizofrenikoch je z môjho života snáď každému jasné. Primátor Bročka žiaľ vo výkone svojej funkcie nemá nárok na privilégium rozhodovať v takýchto prípadoch na základe svojich osobných postojov a predstáv o tom, čo kto „asi“ povie. Všetci majú rovnakú štartovaciu čiaru, každý dostane šancu sa prejaviť. Niekoho čaká potlesk, niekoho piskot a niekoho asistovaný odchod na stanicu.
Pamätajte, že aj to najväčšie zlo, čo si viete predstaviť, má svoj význam. Keď žiadny iný, tak môže byť živou ukážkou toho, čo nechcem, aby vyrástlo z mojich detí.
Mier“, napísal Bročka.
Zástancovia teórie o genocíde na Slovensku po roku 1989 argumentujú medzinárodnou konvenciou o genocíde, ktorá v článku 2 hovorí aj o úmyselnom uvrhnutí ľudí do životných podmienok, pri ktorých dochádza k postupnému likvidovaniu obyvateľstva. Ako dôkaz uvádzajú sociálne samovraždy, ale aj fakt, ktorý povedal prezident Kiska a minister Drucker, že na Slovensku zomierajú tisíce ľudí ročne na liečiteľné choroby v dôsledku zlej zdravotnej starostlivosti. Odporcovia tejto teórie naopak tvrdia, že za všetko si ľudia môžu sami a kapitalizmus, ktorý je na Slovensku od roku 1989 je to najlepšie zriadenie, aké na Slovensku kedy bolo.
Samuel Gdovin
