Prečo ani sv. Tomáš Akvinský nebol za “úplnú otvorenosť” voči cudzincom?

Svet 3. februára 2017 (HSP/bb/Foto: wof)

Každý národ má právo rozlíšiť, kto môže migrovať do jeho krajiny, a uplatňovať vhodné politiky v oblasti prisťahovalectva, hovoril už veľký stredoveký učenec a svätec Tomáš Akvinský

Dobový portrét svätca a veľkého učiteľa Cirkvi sv. Tomáša Akvinského

V jednej pasáži významného diela “Summa theologica” sv. Tomáš Akvinský poznamenáva, že židovskí obyvatelia v starozákonnej dobe sa nestavali rovnako k všetkým príslušníkom iných národov, ktorí vstupovali do ich krajiny, pretože rozlišovali, že ľudia bližší spôsobu ich života sa rýchlejšie integrovali do populácie než tí ostatní.

Reklama

Zákon im predpisoval, že tie národy, ktoré mali úzke vzťahy so Židmi, ako Egypťania či Edomčania, “mali byť prijatí do spoločenstva po tretej generácii”. Ostatným národom, “s ktorými mali Židia nepriateľské vzťahy”, ako Amončania a Moabčania, “nikdy nemalo byť uznané občianstvo”. Tomáš Akvinský k tomu píše, že “Amalekiti, ktorí boli k nim ešte viac nepriateľskí a neudržiavali s nimi spriaznené spoločenstvo, boli považovaní za nepriateľov na večné časy”.

Vo svojom komentári k tomu Tomáš Akvinský vymenúva tri typy imigrantov v starozákonnom Izraeli: prví boli “cudzinci, ktorí len prešli ich krajinou ako cestujúci”, podobne ako dnes niekoľkodňoví návštevníci s cestovnými vízami. Druhí “prišli prebývať do ich krajiny ako novoprichádzajúci”, zdanlivo zodpovedajúci požiadavkám pobytu cudzinca, akoby so zelenou kartou, ale nemali uznané plné výhody občianstva. Tretí prípad sa týkal tých cudzincov, ktorí chceli “byť prijatí výhradne do ich spoločenstva a spôsobu uctievania”, ale aj pre nich si plné integrovanie do života Izraela vyžadovalo určitý poriadok a “neboli odrazu prijatí za občanov, ale až ich potomkovia po dvoch alebo troch generáciách”.

Reklama

Tomáš Akvinský to vysvetľuje tak, že “ak by cudzincom bolo dovolené miešať sa do záležitostí národa, akonáhle by sa usadili, môže dôjsť k mnohým nebezpečenstvám, pretože cudzinci ešte nemajú v sebe plne upevnený vzťah k danej spoločnosti”. Potrebná jej totiž ich celková integrácia do života, jazyka, zvykov a kultúry (vrátane náboženského uctievania), čo si vyžaduje čas.

Akvinského úvahy ukazujú, že migrácia existuje po stáročia či tisícročia a rozlišovanie medzi národmi a kultúrami automaticky neznamená, že ide o predsudky či nespravodlivú diskrimináciu.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.