Ponorka „Krasnodar“ odhalila bezbrannosť americkej flotily v konfrontácii s ruskými podmorskými silami

Moskva 23. októbra 2017 (HSP/Foto: TASR/AP Photo/Alexander Zemlianichenko, pool, file)

Už odpálenie krídlatých rakiet „Kaliber“ z paluby ruskej fregaty „Admirál Essen“ urobilo na Američanov silný dojem. Úplným šokom však pre nich bolo následné odpálenie rovnakých rakiet z ponorky „Krasnodar“. Za oponou zostala takmer dvojmesačná hra mačky s myšou, ktorú ponorka „Krasnodar“ zohrala s americkým lietadlovým nosičom „George H.W. Bush“

Nie je žiadnym tajomstvom, že intervencia ruského vojenského námorníctva (VMF) v súčinnosti s leteckými a kozmickými silami (VKS) kardinálnym spôsobom zmenila priebeh antiteroristických operácií v Sýrii v prospech vládnych síl prezidenta Bašára Asada. Už menej sa vie o tom, že na pozadí sýrskeho konfliktu prebieha neoficiálne súperenie ruských podmorských síl v Stredomorí a amerického vojenského námorníctva operujúceho v rovnakých vodách.

Na jar roku 2017 informovalo ruské ministerstvo obrany, že ponorka „Krasnodar“ vykoná v priebehu mája cvičenie vo vodách Stredozemného mora. Problém pre americkú flotilu nastal koncom mája, kedy sa „Krasnodar ponoril pod hladinu pri brehoch Líbye. Krátko nato sa „Krasnodar“ objavil v pobrežných vodách Sýrie, kde 29. mája odpálil dve rakety „Kaliber“ na ciele Islamského štátu (ISIL).

Priebeh cvičenia ponorky „Krasnodar“ nezostal bez odozvy Pentagonu, ktorý 5. júna presunul  lietadlovú loď „George H.W. Bush“ cez Suezský prieplav do Stredomoria. Oficiálne to bolo zdôvodnené plnením úloh pri podpore tzv. sýrskej „umiernenej“ opozície. Neoficiálne však mal „George H.W. Bush“ monitorovať pohyb „Krasnodaru“ a podľa možnosti preskúmať jeho takticko-technické charakteristiky a parametre.

„Krasnodar“ sa však v tom čase pohyboval pod hladinou a Američania zistili, že jeho lokalizácia nebude vôbec jednoduchá. Na tento účel vynaložili všetky dostupné prostriedky vrátane eskadry palubných vrtuľníkov „MH-60R Seahawk“ disponujúcich špeciálnymi radarmi. Pod hladinu boli spustené sonary avšak pátranie po ruskej ponorke bolo márne. Jediným výsledkom celého úsilia bolo iba hypotetické určenie potenciálnej trasy „Krasnodaru“ na základe analýzy morského dna a miesta jeho poslednej viditeľnej lokalizácie. Tento chabý výsledok bol pre Pentagon nepríjemným prekvapením, nakoľko Američania nerátali s tým, že ruské podmorské sily až tak pokročili vo vývoji a predovšetkým v nehlučnosti svojich ponoriek.

Faktom je, že „Krasnodar“ sa ani tak veľmi neskrýval a po vynorení ho americké lietadlá zaregistrovali. Akonáhle sa však ponoril, veľmi rýchlo sa stratil z monitorov amerických radarov a sonarov na dobu dlhšiu ako jeden mesiac. „Krasnodar“ skončil svoju hru mačky s myšou až koncom júla, kedy opäť vyplával na hladinu, aby sa zapojil do osláv Dňa ruského vojenského námorníctva, ktorý VMF každoročne oslavujú 30. júla. V rovnaký deň vplával „Krasnodar“ do svojho stredomorského prechodného domovského prístavu v sýrskom Tartuse.

Ostré cvičenie „Krasnodaru“ v Stredomorí spôsobilo značnú nervozitu v Pentagone, ktorý po analýze vzniknutej situácie oznámil nutnosť urýchlenej modernizácie podmorských kapacít vojenskej flotily USA a odporučil generálnemu štábu NATO obnoviť atlantické operatívno-veliace štruktúry z čias „studenej vojny“ s cieľom ochrany bezpečnosti strategických námorných trás.

Otvorená konfrontácia ponorky „Krasnodar“ s lietadlovou loďou „George H.W. Bush“ nie je podľa ruských analytikov na programe dňa, aj keď jej výsledok by bol nepochybne zaujímavý. Faktom je, že ruské ponorky tejto triedy si získali rešpekt protivníka, o čom svedčí aj ich prezývka „čierna diera“, ktorú si vyslúžili u amerických vojenských námorníkov. Podstatné je tiež to, že „Krasnodar“ demonštroval seriózne ambície ruského vojenského námorníctva na získanie strategickej prevahy svojich podmorských síl, ktorá by mala v konečnom dôsledku odstrašujúcim spôsobom eliminovať prípadné riziká vyplývajúce z prítomnosti americkej flotily v Stredomorí.

Gabriel Gačko