Moskva 15. marca 2015 (HSP-Ivan Sekretarev)

Ruské média venujú veľkú pozornosť sankčnej vojne, pádu rubľa a hospodárskej a finančnej situácii v krajine. Prízvukujú, že sa začala gigantická geopolitická a finančná hra a snažia sa odhadnúť, kto bude víťazom. Prezentujú aj iný pohľad ako ten, ktorý panuje na Západe.

Poukazujú na skutočnosť, ktorú vynechávajú zaoceánske a európske média: Medzinárodný menový fond v ostatných rokoch je stále viac nespokojný s autoritatívnou politikou USA. Finančníci si jasne uvedomujú neistotu jednopolárneho systému. Pokúšali sa zapojiť do hry rozvojové krajiny, ale vždy tieto snahy skrachovali. A z ničoho nič tento problém začalo riešiť Rusko, ktoré začalo zjednocovať ekonomiky niektorých krajín Ázie, Latinskej Ameriky a Európy. Vytvára novú hospodársku skupinu – konkurenta anglosaskoeurópskej skupine.

Táto nová skupina si jasne uvedomuje, že ak aj naďalej bude závislá na doláre, nemá šance na prežitie. Preto sa rozhodla realizovať vzájomné vyúčtovania v národných vmenách. Samozrejme to nezostalo bez odozvy. Ukrajinská kríza, západné sankcie, pokles cien ropy, plynovo-reverzná vojna a iné „opatrenia“ zapríčinili prudký pád rubľa. Na Západe očakávali aj rovnaký pád ruskej ekonomiky, ale sa to nestalo. Ekonómovia v tejto súvislosti uvádzajú 5 zaujímavých skutočností.

1. Experti konštatujú viditeľný nesúlad medzi pádom rubľa a cien ropy a tým, že sa makroekonomická štatistika Ruska nezhoršila, nedošlo k rastu nezamestnanosti, bankrotu spoločností a pod. Vysvetľujú to tým, že vedenie Ruska včas urobilo správne opatrenia, aby ochránilo svoj trh, hospodárstvo a obyvateľstvo.

2. Odmietajú špekulácie, že pád rubľa zapríčinili nejakí špekulanti v samotnom Rusku. Poukazujú na to, že podobnú gigantickú akciu nemohli zorganizovať špekulanti znútra, ale realizovali ju „svetoví špekulanti“ zvonka a ich ciele sú oveľa rozsiahlejšie ako iba likvidácia finančného systému Ruska.

3. Experti prízvukujú, že ruské vedenie by bez problémov udržalo rubeľ na doterajšej úrovni – presne tak, ako to robia v Kazachstane a Azerbajdžane, kde majú oveľa väčšie problémy kvôli nízkym cenám ropy a sú oveľa viac závislí na západných investoroch. Lenže toto by si vyžiadalo „otvorenie“ štátnych rezerv a je to práve to, o čom snívajú zaoceánski „demokrati.“ Experti prízvukujú: ak nepriateľ vás núti urobiť niečo – nerobte to. A Rusko to neurobilo…

4. Pripomínajú, že projekt „Národné valuty“ sa už rozbehol. Na vzájomné vyúčtovanie v národných menách prešli Čína a Kazachstan. To isté Rusko pripravuje aj vo vzťahu s najlepšími obchodnými, hospodárskymi a politickými partnermi – vo všetkých trochu starších alebo nových blokoch, ktoré Rusko vytvorilo so svojimi partnermi po celom svete.

5. Experti poukazujú na to, že skúsení západní finančníci a politici sa vôbec netešili z pádu rubľa, pretože chápali, že ruská ekonomika nepadne na kolená. Hneď zavetrili, že sa niečo deje. Mohol Putin udržať dolár na doterajšej nízkej úrovni voči rubľu? Mohol. Prečo to teda neurobil? Pretože ten dolár už nepotrebuje…

Analytici sa snažia nájsť odpoveď na všetky ťažké otázky. Napríklad: ak prechádzate na inú valutu – kam „strčiť“ tu predošlú, teda v tomto prípade konkrétne – čo so zásobami dolárov? Ak ležia ako „mŕtvy náklad“, začínajú prudko strácať svoju hodnotu a štát by mal obrovské straty. Čo s tým? V tomto prípade si mnohí spomenuli, že Putin je nejaký ten športovec a perfektne vie, že ak sa súper chystá zaútočiť a zhodiť ťa na zem, je na čase predbehnúť ho a zaútočiť ako prvý. Poukazujú na to, že Putin a jeho vláda sa tvárili, že sankcie a zníženie cien ropy zapríčinili pád rubľa. To bolo iba prvé dejstvo zaujímavého divadielka.

Pripomínajú, čo sa stalo potom. Rosnefť odštartovala predaj svojich obligácií vo výške 625 miliárd rubľov. Žeby jeden z najlepších putinových kamarátov ho išiel podraziť a zachrániť si podnik – aj keď poškodí štát? Západní ekonómovia a analytici nemohli vylúčiť túto možnosť – ale Putin presne vedel, o čo sa jedná… Hneď nato Národná banka Ruska zvýšila percentuálnú sadzbu – zdalo sa, že takto reagovala na nadbytok rubľov na trhu. A oponenti zhltli návnadu! Domnievajúc sa, že vláda je v rozpakoch a finančný systém kolabuje, začali skupovať doláre a eurá.

„A cudzie valuty odplávali zo štátneho vrecka do súkromných. Mnohí ľudia síce nič nechápali, liberáli a piata kolóna jasali, ale… do štátnej pokladnice pribudlo obrovské množstvo rubľov – naopak, valuty „odišli po svojich“. Perfektné divadlo! Štát sa rozhodol presedlať na národnú valutu a zbaviť sa cudzích mien. A naši západní priatelia nám v tom perfektne pomohli. Nepredali sme eurá a doláre za babku, ale za normálnu cenu. A čo naši západní priatelia? Čoskoro budú nútení kupovať od nás ruble. Prečo? Pretože energetické komodity budeme predávať práve za ruble. Finita la comedia,“ zdôrazňujú ruskí ekonómovia.

Jeden z analytikov vysvetľuje: „Táto geniálna operácia je jednoduchá iba na prvý pohľad. V skutočnosti podobná závratná pirueta na ostrí noža si vyžaduje po prvé, superkonšpiráciu, po druhé, perfektné herecké nadanie účastníkov tohto divadla, po tretie, vynikajúci psychologický výpočet, po štvrté, perfektné načasovanie, po piate, titanskú prípravnú prácu, po šieste, pedantné prepracovanie všetkých detailov a pod. Iba v tomto prípade sa podobná riziková kombinácia mohla sláviť úspech,“ prízvukuje.

Ďalší expert vysvetľuje, prečo sa Rusko tak ľahko vzdalo projektu Južný prúd, o ktorý tak dlho a urputne bojovalo: „Načo je nám teraz ten nešťastný Južný prúd? Načo sa budeme hádať s Európskou úniou, ktorá sa postavila na zadné? Nechcela tento projekt – fajn, končíme. Už ho nepotrebujeme, pretože už nemienime obchodovať cez euro. Bude Turecký prúd a nech si plyn kupujú od Turecka – za také valuty, za aké len chcú. Už to nie je náš problém. Chceli sa za každú cenu s nami hádať? Nech sa páči – vždy sa nájde východisko. Nech si uvedomia, že hádať sa s Putinom – je to zábava iba pre samovrahov,“ priostruje jeden z analytikov.

Ďalší pokojne a triezvo vysvetľuje, že prechod na národné valuty je nevyhnutnosť pre všetky štáty – pre každého. „Nie je v tom žiadny diktát Kremľa, osobné ambície, politické hry a nevraživosť alebo „veľmocenské záujmy Moskvy“. Už je na čase, aby všetci konečne vzali rozum do hrsti a pochopili, že obdobie hádok a subjektívnych hlúpostí máme za sebou: situácia je príliš vážna, aby sme sa hádali, hľadali nepriateľov a nespolupracovali. Máme iné zámery ako tí za oceánom. Európa je nás spoločný dom a hľadáme partnerov, nie nepriateľov. Ale keď nás niekto nevedno prečo tlačí do kúta a chce zraziť na kolená, musíme sa brániť – čo iné nám zostáva? Ponúkame spoluprácu, ponúkame vzájomne výhodnú spoluprácu – iná nemá význam. Ak ju niekto odmieta – to je jeho vec,” zdôrazňuje.

Ruskí analytici zhodne poukazujú na to, že teraz je na ťahu Washington: buď chce aj naďalej bojovať v studenej vojne alebo konečne si uvedomí, že nie je jediný na planéte a nie je pánom sveta a začne sa k iným správať ako k rovnocenným partnerom, nie ako k otrokom. Možno zmení postoj, ak zbadá, že z dolárovej pasce jeden za druhým unikajú obrovské regióny: časť Európy, Latinská Amerika, časť Afriky a Ázie a rýchlo sa rozvíjajúce štáty – Čína, Brazília, India, Argentína, Turecko a iné.

Prízvukujú, že sa onedlho skončí hegemónia doláru aj v tých regiónoch, kde podľa washingtonských ekonómov mala panovať večne – v Azerbajdžane, Kirgizsku, Kazachstane a pod. Ironizujú, že „zelené papieriky“ sa budú hodiť už iba na podkúrenie… Pripomínajú, že jednou z príčin rozpadu ZSSR bolo aj umelé stlačenie cien ropy nadol, ale prízvukujú, že po druhý raz podobný podraz Rusko nepripustí: má skúsenosti a vie čo má robiť, ako sa brániť. „Putin nie je Gorbačov alebo Jeľcyn. Na to západní stratégovia zabudli,“ prízvukuje jeden z analytikov. Práve to si myslí aj väčšina Rusov…

Článok je pokračovaním článku O tom, ako sa Rusko pohralo so sankciami a o snoch a nádejach “piatej kolóny”.

eu