Môj profil 
Predplatné
Palota 12. augusta (TASR) – Dôkazom čulého turistického ruchu na československo-poľskom pohraničí pred takmer 80 rokmi je unikátna pamätná kniha chaty Palota, ktorú získali prednedávnom do svojho vlastníctva humenskí členovia Klubu slovenských turistov (KST). Spomínané rekreačné zariadenie by však dnešní milovníci prírody hľadali pri Lupkovskom priesmyku neďaleko Medzilaboriec už márne. Počas druhej svetovej vojny ho vyhodili do vzduchu ustupujúce nemecké vojská.
Chatu Palota získal do prenájmu od železníc, ktoré tam mali pôvodne svoju prevádzkovú budovu, na začiatku 30. rokov minulého storočia Klub československých turistov (KČST) z Humenného. V objekte postavenom v druhej polovici 19. storočia sa stretávali dovolenkujúci Slováci, Česi, Poliaci Maďari či obyvatelia Zakarpatia iba niekoľko sezón, a to konkrétne do roku 1938. Opustenú chatu situovanú v čase vojny v tesnej blízkosti strategického miesta – železničného Lupkovského tunela, definitívne zdemolovalo v roku 1944 výbušninou nemecké vojsko ustupujúce pred Sovietskou armádou.
Chata Palota si aj počas svojej krátkej "turistickej" histórie získala popularitu naprieč celým Československom. Informácií o jej niekdajšom fungovaní však donedávna nebolo veľa ani medzi najstaršími humenskými turistami. Zmenilo sa to ale vlani v jeseni, keď získali do daru originál kedysi návštevnej, dnes už pamätnej knihy o Chate Palota od Márie Szolnokyovej zo Žiaru nad Hronom. Jej otec Štefan Mikula spravoval toto rekreačné zaradenie v rokoch 1934 až 1938. Humenská rodáčka ju navštevovala v útlom veku. Na najstarších fotografiách nalepených v knihe má iba jeden rok. "Veľmi si ceníme, že nám pani Szolnokyová knihu venovala. Mohla si ju ponechať ako rodinnú pamiatku," zdôrazňuje Jaroslav Skružný z humenského klubu KST Loko.
Ako uviedol pre TASR, Chata Palota mala 40 lôžok. Nocľah stál vyše štyri koruny pre členov KČST, pre nečlenov viac ako šesť korún. Pri viacdňových pobytoch sa dokonca poskytovala 20-percentná zľava. Turistov privážal priamo pred chatu každý víkend vlak. V objekte vybavenom kuchyňou, tanečnou sálou či "reštauráciou s rádiom výbornej reprodukcie," sa nezvykli zdržiavať iba rodiny s deťmi ale aj amatérski športovci. V okolí chaty sa totiž pravidelne organizovali bežecké preteky na 10 a 20 kilometrovej trati.
"Na blízkych holinách, ktoré sú dnes už zalesnené, sa realizovalo zároveň zjazdové lyžovanie, samozrejme, po predošlom šliapaní, vleky tam vtedy neboli," podotkol Skružný, ktorí si cení entuziazmus a kondíciu vtedajších rekreačných športovcov. "Lyže vyrábané z jaseňového dreva, ktoré boli dlhé dva až tri metre, dali zabrať určite každému. Mali remienkové viazanie s pohyblivou pätou, ktorú bolo možné pri zjazde upevniť.
"Pamätná kniha, ktorú sme dostali, je nielen o dejinách turistiky v našom regióne. Je to podľa môjho názoru aj dôležitý historický dokument. Je plná kresieb, poďakovaní vo viacerých jazykoch, dobových letákov a čo je potešujúce aj množstva fotografií. Plánujeme ju časom sprístupniť verejnosti," dodáva ďalší člen humenského klubu Loko Michal Kirschner. Chata Palota bola podľa jeho slov unikátnym a dodnes je neprekonaným prvkom miestneho turizmu. Celoročné fungujúce rekreačné zariadenie s identickým charakterom služieb či stálym personálom sa totiž v regióne už po druhej svetovej vojne vybudovať nepodarilo. Podobné turistické chaty sa v súčasnosti nachádzajú najbližšie od Lupkovského priesmyku na území susedného Poľska.
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam a fotoreportáž.
