Bratislava 1. augusta 2016 (HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)
Na odbornú nespôsobilosť generálneho prokurátora Čižnára a jeho námestníka Šufliarskeho poukázal v rozhodnutí senátu najvyššieho súdu Štefan Harabin, k čomu nakrútil aj video, v ktorom hovorí:
“Pred tromi týždňami som ako predseda senátu mal zaujímavú vec. Išlo o dovolanie generálneho prokurátora Čižnára a jeho trestného námestníka Šufliarskeho. Pikantériou je, že podávali dovolanie v neprospech obvinenej a dožadovali sa uloženia spoločného trestu za časť trestnej činnosti, ktorá bola prezidentom republiky amnestovaná. Trestný zákon v takomto prípade neumožňuje uložiť spoločný trest, pretože trestný zákon vychádza zo zásady, že v trestnom práve analógia v neprospech obvineného nie je možná, pretože to nepripúšťa článok 6 odsek 1 európskeho dohovoru o spravodlivom procese.
Tento článok vyžaduje to, aby každý občan dopredu vedel úpravu v trestnom zákone, čiže čoho čaká keď spácha trestný čin. Toto je vec ktorá musí byť známa aj pánu Čižnárovi a Šufliarskemu, lebo v tomto dovolaní dôvodili tým, že trestný zákon to neumožňuje, ale ani nezakazuje. Opreli svoje odôvodnenie o ústavný článok 2 odsek3, ktorý hovorí, že občania môžu robiť všetko to, čo im zákon nezakazuje.
Pre štátne orgány vrátane generálneho prokurátora však platí zásada v článku 2 odsek 2 ústavy ktorá hovorí, že štátny orgán môže postupovať iba v zmysle ústavy a zákona a teda nemôže nič iné robiť a čuduj sa svete títo dvaja najvyšší predstavitelia na prokuratúre síce sami uznávajú, že trestný zákon im neumožňuje uložiť spoločný trest, ale podľa nich ani nezakazuje. To by v praxi znamenalo katastrofu, keď títo dvaja takto vykladajú trestný zákon. To je ako keby sa občania prechádzali po chodníku a pán Čižnár s pánom Šufliarskym dajú návrh na ich vzatie do väzby v zmysle zásady, že síce na chodníku nebolo napísane, že je tam zakázané chodiť, ale nebolo tam ani napísane, že je tam povolené chodiť. Je katastrofa, že tí ktorí majú byť na vrchole ochrany zákonnosti, sú sami nositeľmi nezákonnosti. V predmetnom rozhodnutí som rozanalyzoval túto hlbokú odbornú neznalosť pána Čižnára a Šufliarskeho, toto rozhodnutie nájdete v krátkom čase na webovej stránke najvyššieho súdu.
Jaromír Čižnár bol na funkciu generálneho prokurátora navrhnutý radou prokurátorov v roku 2013.
Premiér Robert Fico sa vyjadril, že skutočnosť, že Čižnár je jeho „spolužiak a priateľ by ho nemala diskvalifikovať a považoval ho za najlepšieho kandidáta.
18. júna 2013 bol Čižnár za kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zvolený. V tajnej voľbe za neho hlasovalo 82 z 82 prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Všetci zo strany SMER- SD. Jeho zvoleniu predchádzalo nevymenovanie generálneho prokurátora Csentésa, ktorého zvolili poslanci predchádzajúcej koalície.
Harabín tiež obvinil Čižnára, že nekoná v prípade Kiskovej prezidentskej kampane, ktorej rozpočet prekročil 10 násobok povolenej sumy a mal by teda zaplatiť 12 miliónov eur pokuty do štátneho rozpočtu. (Tu)
Taktiež zverejnil údaje o 22 tisícoch exekučných spisoch, ktorými „filantrop“ Kiska zaplavil justíciu (Tu).
Generálny prokurátor taktiež nekoná v prípade riaditeľa RTVS Miku, ktorý si za peniaze občanov Slovenska najíma advokátsku kanceláriu blízku J&T, hoci má Slovenská televízia na tento účel právne oddelenie, kde platí šiestich právnikov. (Tu)