Môj profil 
Predplatné
Nórsko si podľa českého europoslanca svojím neustálym obhajovaním kvalít Barnevernetu, ktorý dobre pracuje tak maximálne na papieri, a neochotou problém skutočne riešiť, vyslúžilo obrovskú hanbu v ďalšej krajine. Už fakt, že reportéri prišli až z Austrálie svedčí o mnohom. Tamojšie médiá sa naviac chcú téme chýb v sociálnej ochrane detí v Nórsku venovať aj naďalej.
„SBS Dataline očividne nakrútila skutočne veľa materiálu, pretože k tématike vydala hneď niekoľko podrobných článkov. Prvým bol príbeh Monicy Fridtjofsen, ktorej Barnevernet bez varovania „akútne“ odobral 5 detí a rozdelil ich do 3 rôznych pestúnskych rodín. Po 3,5 mesiacoch ich získala späť, pretože bola schopná vyvrátiť všetky klamstvá, ktoré o nej Barnevernet vniesol do spisu, avšak jej situácia ešte nie je definitívne vyriešená,“ vysvetľuje Zdechovský.
Nórska sociálka totiž tvrdila, že deti majú v škole problémy a zlý prospech. Ďalším problémom mali byť údajné zdravotné ťažkosti detí. Podľa slov českého europoslanca sa ale všetko ukázalo, ako vymyslené tvrdenia pracovníčok Barnevernetu, ktoré sa matke ani deťom neospravedlnili a ani ich nijako neodškodnili. Zdechovský zároveň pripomína, že k podobnému falšovaniu v záujme „ochrany dieťaťa“ došlo aj v prípade česky Evy Michalákovej, o ktorej prípade vás pravidelne informujeme, či v prípade ďalšej Češky Šárky a jej chorej dcéry.
Prípad odobratých dvojičieh hneď po pôrode
Ďalším článkom k dokumentu je komentár významného a uznávaného psychológa Einera Salvesana, ktorý bol uvedený titulkom „To vôbec najhoršie, čo sa môže stať so starostlivosťou o deti!“ Autor a zároveň iniciátor petície, ktorá je namierená proti praktikám nórskej sociálky a ktorú podpísalo viac ako 160 expertov, vysvetľuje ako veľmi sa líši realita od všeobecne tvrdených fráz o dokonalosti systému, načúvaniu deťom a odoberaní len v krajnej núdzi.
Autor ilustruje detaily z prípadu Natashy a Erika, ktorým len 4 hodiny po pôrode bez varovania odobrali dvojčatá. Ako dôvod bola uvedená údajná mentálna retardácia matky a neochota otca uznať, že má matka problém. Zdechovský podotýka, že po obrovskej medializácii boli dcéry po siedmych mesiacoch rodičom vrátené, avšak s varovaním, že pre nedostatok rodičovských kompetencií im dievčatká opäť vezmú a trvalo ich umiestnia späť k pestúnom.
Nasledovala prirodzená reakcia rodičov. Tí totiž narýchlo utiekli do Poľska, kde žiadali o azyl. „V jednej chvíli ich hľadal aj Interpol, pretože údajne „odopreli starostlivosť deťom“ = uniesli vlastné deti z nórskej krajiny zasľúbenej a rozhodli sa, že budú žiť niekde inde. Barnevernetu napriek. Ten ihneď spustil súdnu mašinériu, ktorá cez opakované svedectvo psychológov o zdravom vývoji detí stále pokračuje a snaží sa rodičov kriminalizovať,“ približuje Zdechovský.
Austrálsky dokument tiež obsahuje aj zábery z demonštrácie, kde migrantka zo Sýrie vysvetľuje, ako museli čeliť vojne, ale v Nórsku je to horšie, tu podľa jej slov ničia rodiny. Celý dokument sa končí citáciou právničky Natashy, ktorá hovorí, že by sa Nórsko malo hanbiť. Právnička je zároveň presvedčená, že všetko bude spätne vyhodnotené ako najčernejšie obdobie nórskej histórie.
Austrálčania dali šancu aj samotnému Barnevernetu. Jeho predstavitelia sa však ospravedlnili, že v záujme detí nemusia nič vysvetľovať. Zároveň odkázali na malú skupinku už dospelých detí v pestúnskej starostlivosti, ktorá je presvedčená, že ich mali vziať z rodiny skôr. Zdechovský podotýka, že Barnevernet svoje slová berie doslovne, keďže v roku 2008 bolo bezprostredne po pôrode odobratých 16 detí, v roku 2014 už 44 a v roku 2015 bolo číslo opäť vyššie, a to až 53.
V závere Tomáš Zdechovský podotýka, že do autrálskeho dokumentu sa nedostal fakt, že v Nórsku zásadným spôsobom klesá miera umiestňovania detí späť do rodín a k príbuzným. V roku 2009 to bolo ešte v 38 percentách prípadov. V roku 2012 už len 31 percent. V roku 2014 to bolo ešte menej – 24 percent. Tento rok sa podľa jeho slov odhaduje maximálne 18 percent. „Ale prečo neukázať, ako ten skvelý Barnevernet v skutočnosti funguje,“ dodáva český europoslanec.
