Môj profil 
Predplatné
Košice/Prešov 16. februára 2015 (TASR/HSP)
Vyplynulo to z workshopu na tému Nezamestnanosť absolventov na Slovensku a jej príčiny, ktorý sa minulý týždeň konal v Prešove
Nezamestnanosť absolventov stredných odborných škôl na Slovensku je kritická a príčin viacero, pričom dôkladná analýza vždy vedie až k jadru celého vzdelávacieho systému. Zmeniť ho aj so všetkými pravidlami síce je možné, ale na prvý pohľad momentálne nereálne. Každý je však strojcom vlastného šťastia a ak má študent seriózny záujem uplatniť sa na vybranom pracovnom mieste, musí v prvom rade začať sám od seba. Vyplynulo to z workshopu na tému Nezamestnanosť absolventov na Slovensku a jej príčiny, ktorý sa minulý týždeň konal v Prešove.
“V prvom rade si myslím, že v školskom systéme by mala pretrvávať dlhodobo jednotná koncepcia. Tá sa však pravidelne mení spolu so striedaním ministrov,” konštatoval riaditeľ Spojenej školy Ľ. Podjavorinskej v Prešove Anton Muška, ktorý dnes vystúpil na tlačovej konferencii v Košiciach. Začať pritom podľa neho musí každý žiak sám od seba. “Problém je v hlavách adeptov a aj ich rodičov, ktorí svoje deti neraz preceňujú. Zároveň ich aj napriek pohovoru s nami prihlasujú na študijné odbory, ktoré sú presýtené a na trhu práce si tak miesto nenájdu. Každý dnes chce byť mechanikom počítačových sietí, pričom by sa omnoho ľahšie uplatnil napríklad ako mechatronik. Mladí ľudia dnes takisto zanedbávajú remeslá. Musíme vytvoriť prostredie, v ktorom bude opäť dominovať hrdosť na zamestnanie, pretože to je živobytie, a nie hanba,” uviedol.
Štvrtkový (12.2.) workshop zorganizovala agentúra mediamedia v rámci slovensko-švajčiarskeho projektu Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce. Ponúkol viacero nápadov priamo od zainteresovaných na zlepšenie súčasnej nelichotivej situácie. Zároveň poodhalil priority, ktoré musia absolventi spĺňať, aby sa im podarilo zamestnať.
K 30. decembru 2014 bola v Prešovskom kraji evidovaná miera nezamestnanosti 17,45 %, čo je o viac ako päť percent viac, než je slovenský priemer (12,29 %). Pri pohľade na odbory s najvyššou mierou nezamestnanosti absolventov, či už so stredným odborným vzdelaním, alebo úplným stredným odborným vzdelaním, bije do očí rôznorodosť. Prácu si nevie nájsť krajčír, klampiar, kuchár, ani manažér výroby a kontroly v automobilke. Paradoxne sú to pozície, ktoré však trh práce potrebuje. Absolventi preto musia niečím vyniknúť, aby sa im podarilo zaujať v súboji s tisíckami rovesníkov a získať žiadané pracovné miesto.
“Mladí ľudia by nemali váhať s investíciou do seba, či už jazykovou, alebo naberaním odborných zručností. Takisto nemôže byť problém za prácou vycestovať, hoci do iného kraja, ak práve tam existuje vhodné pracovné miesto. Študenti však na sebe musia pracovať už skôr, než po ukončení štúdia. Majú predsa množstvo možností využívania rôznych študijných pobytov, dokonca aj v zahraničí, kde získajú neoceniteľné skúsenosti či kontakty,” myslí si Anna Molčanová z kancelárie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. Vo svojej prezentácii na workshope zároveň hovorila o miestach a odboroch, ktoré majú na Slovensku perspektívu rozvoja: programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení, analytik a programátor v oblasti ekonomických softvérov, správca informačných a sieťových technológií, konštruktér a projektant v strojárstve, stavebníctve a elektrotechnike, robotnícke miesta v strojárstve, stavebníctve, drevárstve a elektrotechnike.
Problémom pri uplatniteľnosti absolventov je takisto štúdium odboru, ktorý nie je totožný s vytúženým zamestnaním. “Školy tým pádom produkujú absolventov pre úrad práce, a nie pre trh práce. Mladí študenti by mali mať jasno, akým smerom sa chcú vydať. A ak aj nemajú, štúdiom cudzích jazykov nič nepokazia, pretože tie sú potrebné už takmer všade,” poznamenala Dana Mazáková z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Moldave nad Bodvou. Na jej slová nadviazala Mária Palková zo Základnej školy na ulici Československej armády v Prešove. “Jednoznačne som za to, aby sa konali na stredné školy aj prijímacie skúšky z cudzích jazykov. A bolo by potrebné aj vyvážiť počet žiakov v triedach na jednotlivých predmetoch. Ako sa napríklad slovenčinár a matematikár má rovnocenne venovať žiakovi, keď má pred sebou plnú triedu, kým učitelia cudzích jazykov iba skupinu, prípadne pol triedy? Aj ostatné predmety potrebujú individuálnejší prístup,” uviedla.
Na workshope sa prezentovali aj zástupcovia pracovnej agentúry Express people. “Študentom radíme najmä začať získavať pracovné návyky čo najskôr, už počas štúdia. Vyhľadávať možnosti brigád, sezónnych prác, pracovať na čiastočný úväzok. Takto budú mať neskôr hodnotné skúsenosti, ktoré v ich životopise vyniknú. Jednoducho budú mať väčšiu šancu uplatniť sa u potenciálnych zamestnávateľov,” povedal Peter Dosedla, konateľ personálnej spoločnosti a člen prezídia Aliancie personálnych agentúr Slovenska.
mž
